Antun Mihanović: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
doplnenie
Marián 2 (diskusia | príspevky)
doplnenie
Riadok 9: Riadok 9:
| Dátum úmrtia = {{duv|1861|11|14|1796|6|10}}
| Dátum úmrtia = {{duv|1861|11|14|1796|6|10}}
| Miesto úmrtia = [[Klanjec]], [[Chorvátsko]]
| Miesto úmrtia = [[Klanjec]], [[Chorvátsko]]
| Známy vďaka = autor chorvátskej hymny
| Známy vďaka = autor chorvátskej hymny, predstaviteľ myšlienky [[Ilyrizmus|ilyrizmu]]
| Známa vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Alma mater =
Riadok 18: Riadok 18:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}
'''Antun Mihanović''' (* [[10. jún]] [[1796]], [[Záhreb]] – † [[14. november]] [[1861]], [[Klanjec]]) bol [[Chorvátsko|chorvátsky]] [[spisovateľ]]. Známy je najmä vďaka slovám [[Chorvátska hymna|chorvátskej hymny]].
'''Antun Mihanović''' (* [[10. jún]] [[1796]], [[Záhreb]] – † [[14. november]] [[1861]], [[Klanjec]]) bol [[Chorvátsko|chorvátsky]] [[básnik]], predstaviteľ myšlienky [[Ilyrizmus|ilyrizmu]]. Známy je najmä vďaka slovám [[Chorvátska hymna|chorvátskej hymny]].


Antun Mihanović študoval [[právo]] a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v [[Belehrad]]e, [[Solún]]e, [[Smyrna|Smyrne]], [[Konštantínopol]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]].
Antun Mihanović študoval [[právo]] a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v [[Belehrad]]e, [[Solún]]e, [[Smyrna|Smyrne]], [[Konštantínopol]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. V roku 1858 odišiel ako poradca ministra a až do svojej smrti žil v [[Novi Dvori Klanječki|Novom Dvore]].


Napísal báseň [[Horvatska domovina]], ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku [[1835]] v 10. vydaní kultúrneho magazínu [[Danica ilirska]]. V roku [[1861]] bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od [[Josip Runjanin|Josipa Runjanina]]. Ako národná hymna bola prijatá v roku [[1891]].
Napísal báseň [[Horvatska domovina]], ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku [[1835]] v 10. vydaní kultúrneho magazínu [[Danica ilirska]]. V roku [[1861]] bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od [[Josip Runjanin|Josipa Runjanina]]. Ako národná hymna bola prijatá v roku [[1891]].

Napísal knihu ''Rěč domovini o hasnovitosti pisanja vu domorodnom jeziku'', ktorá bola vydaná vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1815]]. Myšlienky uverejnené v tejto knihe sa stali jednými zo základov [[Ilyrizmus|ilyrizmu]].


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Antun Mihanović}}
{{projekt|commons=Category:Antun Mihanović}}

{{Biografický výhonok}}


{{DEFAULTSORT:Mihanović, Antun}}
{{DEFAULTSORT:Mihanović, Antun}}

Verzia z 21:13, 25. jún 2012

Antun Mihanović
Antun Mihanović
Narodenie10. jún 1796
Záhreb, Chorvátsko
Úmrtie14. november 1861 (65 rokov)
Klanjec, Chorvátsko
Známy vďakaautor chorvátskej hymny, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Antun Mihanović

Antun Mihanović (* 10. jún 1796, Záhreb – † 14. november 1861, Klanjec) bol chorvátsky básnik, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu. Známy je najmä vďaka slovám chorvátskej hymny.

Antun Mihanović študoval právo a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v Belehrade, Solúne, Smyrne, Konštantínopole a Bukurešti. V roku 1858 odišiel ako poradca ministra a až do svojej smrti žil v Novom Dvore.

Napísal báseň Horvatska domovina, ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku 1835 v 10. vydaní kultúrneho magazínu Danica ilirska. V roku 1861 bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od Josipa Runjanina. Ako národná hymna bola prijatá v roku 1891.

Napísal knihu Rěč domovini o hasnovitosti pisanja vu domorodnom jeziku, ktorá bola vydaná vo Viedni v roku 1815. Myšlienky uverejnené v tejto knihe sa stali jednými zo základov ilyrizmu.

Iné projekty