Antun Mihanović: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
doplnenie |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
| Dátum úmrtia = {{duv|1861|11|14|1796|6|10}} |
| Dátum úmrtia = {{duv|1861|11|14|1796|6|10}} |
||
| Miesto úmrtia = [[Klanjec]], [[Chorvátsko]] |
| Miesto úmrtia = [[Klanjec]], [[Chorvátsko]] |
||
| Známy vďaka = autor chorvátskej hymny |
| Známy vďaka = autor chorvátskej hymny, predstaviteľ myšlienky [[Ilyrizmus|ilyrizmu]] |
||
| Známa vďaka = |
| Známa vďaka = |
||
| Alma mater = |
| Alma mater = |
||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
'''Antun Mihanović''' (* [[10. jún]] [[1796]], [[Záhreb]] – † [[14. november]] [[1861]], [[Klanjec]]) bol [[Chorvátsko|chorvátsky]] [[ |
'''Antun Mihanović''' (* [[10. jún]] [[1796]], [[Záhreb]] – † [[14. november]] [[1861]], [[Klanjec]]) bol [[Chorvátsko|chorvátsky]] [[básnik]], predstaviteľ myšlienky [[Ilyrizmus|ilyrizmu]]. Známy je najmä vďaka slovám [[Chorvátska hymna|chorvátskej hymny]]. |
||
Antun Mihanović študoval [[právo]] a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v [[Belehrad]]e, [[Solún]]e, [[Smyrna|Smyrne]], [[Konštantínopol]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. |
Antun Mihanović študoval [[právo]] a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v [[Belehrad]]e, [[Solún]]e, [[Smyrna|Smyrne]], [[Konštantínopol]]e a [[Bukurešť|Bukurešti]]. V roku 1858 odišiel ako poradca ministra a až do svojej smrti žil v [[Novi Dvori Klanječki|Novom Dvore]]. |
||
Napísal báseň [[Horvatska domovina]], ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku [[1835]] v 10. vydaní kultúrneho magazínu [[Danica ilirska]]. V roku [[1861]] bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od [[Josip Runjanin|Josipa Runjanina]]. Ako národná hymna bola prijatá v roku [[1891]]. |
Napísal báseň [[Horvatska domovina]], ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku [[1835]] v 10. vydaní kultúrneho magazínu [[Danica ilirska]]. V roku [[1861]] bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od [[Josip Runjanin|Josipa Runjanina]]. Ako národná hymna bola prijatá v roku [[1891]]. |
||
Napísal knihu ''Rěč domovini o hasnovitosti pisanja vu domorodnom jeziku'', ktorá bola vydaná vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1815]]. Myšlienky uverejnené v tejto knihe sa stali jednými zo základov [[Ilyrizmus|ilyrizmu]]. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Antun Mihanović}} |
{{projekt|commons=Category:Antun Mihanović}} |
||
{{Biografický výhonok}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Mihanović, Antun}} |
{{DEFAULTSORT:Mihanović, Antun}} |
||
Verzia z 21:13, 25. jún 2012
| Antun Mihanović | |
 | |
| Narodenie | 10. jún 1796 Záhreb, Chorvátsko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. november 1861 (65 rokov) Klanjec, Chorvátsko |
| Známy vďaka | autor chorvátskej hymny, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu |
| Odkazy | |
| Commons |  Antun Mihanović |
Antun Mihanović (* 10. jún 1796, Záhreb – † 14. november 1861, Klanjec) bol chorvátsky básnik, predstaviteľ myšlienky ilyrizmu. Známy je najmä vďaka slovám chorvátskej hymny.
Antun Mihanović študoval právo a neskôr pracoval ako vojenský sudca. Slúžil ako rakúsky konzul v Belehrade, Solúne, Smyrne, Konštantínopole a Bukurešti. V roku 1858 odišiel ako poradca ministra a až do svojej smrti žil v Novom Dvore.
Napísal báseň Horvatska domovina, ktorá sa koncom 19. storočia stala chorvátskou hymnou. Pieseň bola prvýkrát vydaná v roku 1835 v 10. vydaní kultúrneho magazínu Danica ilirska. V roku 1861 bola prvýkrát prezentovaná v hudobnej podobe od Josipa Runjanina. Ako národná hymna bola prijatá v roku 1891.
Napísal knihu Rěč domovini o hasnovitosti pisanja vu domorodnom jeziku, ktorá bola vydaná vo Viedni v roku 1815. Myšlienky uverejnené v tejto knihe sa stali jednými zo základov ilyrizmu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antun Mihanović
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |