Iótó: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d Revízia 4618796 používateľa Mikulas1 (diskusia) bola vrátená
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 16: Riadok 16:
šírka s= 13|
šírka s= 13|
šírka SJ= s|
šírka SJ= s|
mapa1 = World location map (equirectangular 180).svg|
mapa1 = Pacific Ocean satellite image location map.jpg|
popis mapy1 = Poloha na mape sveta|
popis mapy1 = Poloha v Tichom oceáne|
lokátor1 = Svet|
lokátor1 = Tichý oceán|
región1= |
región1=[[Tichý oceán]] |
štát1= [[Tichý oceán]]|
štát1= |
pohorie= |
pohorie= |
}}
}}

Verzia z 12:37, 12. júl 2012

O bitke v druhej svetovej vojne pozri Bitka o Iwo Džima.
Japonsko Iótó
Kaldera
troskový kužeľ Suribači-jama, nachádzajúci sa na juhovýchodnom okraji ostrova.
Región Tichý oceán
Súradnice 24°45′13″S 141°17′25″V / 24,75361°S 141,29028°V / 24.75361; 141.29028
Najvyšší bod
 - výška 161 m n. m.
Posledná erupcia 2001
Poloha v Tichom oceáne
Poloha v Tichom oceáne
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Iótó (staršie Iwótó; 1945 – 2007 Iwó-džima/Iwódžima príp. Ió-džima/Iódžima; jap. 硫黄島 – Iótó/Ió-džima = sírny ostrov) je ostrov vulkanického pôvodu, nachádzajúci sa v Tichom oceáne, asi 1 200 km južne od Tokia. Ostrov má trojuholníkový plochý tvar, jediná morfologická vyvýšenina sa nachádza na juhovýchodnom okraji – troskový kužeľ Suribači-jama, šírka ostrova je 8 km, plocha je 21 km².

Dejiny

Ostrov bol až do začiatku 19. storočia neobývaný, potom ho kolonizovalo Japonsko a v roku 1943 na ňom žilo približne 1 100 civilistov. Väčšina bola zamestnaná v cukrovare, alebo v sírnej bani v severovýchodej časti ostrova. Ostrov bol začiatkom roka 1945 dejiskom jednej z bitiek druhej svetovej vojnybitky o Iwo Džima. V súčasnosti je Iótó neobývaný, s výnimkou občasného výskytu vojakov japonských obranných síl, ktorí sa starajú o tunajšiu námornú základňu. Na vstup na ostrov je potrebné povolenie.

Geologická stavba

Ostrov predstavuje zvyšok kaldery – v podstate je to ploché kalderové dno. Petrograficky odlišuje od iných ostrovov súostrovia Izu – horniny sú kyslejšie, prevládajú andezity a trachyandezity. Za posledných 700 rokov nastáva vplyvom vulkanizmu pomalý výzdvih ostrova. Na ostrove sa nachádzajú početné fumaroly, vulkanicky aktívna je západná a severozápadná časť ostrova.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iótó.

Externé odkazy