Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
d Logo |
zúčastnené krajiny |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Bez zdroja}} |
{{Bez zdroja}} |
||
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb| |
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb|right|Logo Varšavskej zmluvy]] |
||
'''Varšavská zmluva''' bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]]. |
'''Varšavská zmluva''' bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]]. |
||
Riadok 10: | Riadok 11: | ||
[[Súbor:Map of Warsaw Pact countries.png|thumb|300px|Krajiny Varšavskej zmluvy]] |
[[Súbor:Map of Warsaw Pact countries.png|thumb|300px|Krajiny Varšavskej zmluvy]] |
||
* [[Sovietsky zväz]] dominantná krajina |
* {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Sovietsky zväz]]''' (dominantná krajina) |
||
* [[ |
* [[Súbor:Flag of Albania 1946.svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika]] (vystúpila v roku [[1968]], avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962) |
||
* [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika]] |
|||
* [[Bulharsko]] |
|||
* {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960|Československá republika]] (od roku 1960 [[Československá socialistická republika]]) |
|||
* [[Česko-Slovensko]] |
|||
* [[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika]] |
|||
* [[Maďarsko]] |
|||
* [[ |
* {{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika]] (vstúpila v roku [[1956]], vystúpila v októbri [[1990]]) |
||
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika]] |
|||
* [[Poľsko]] |
|||
* [[Súbor:Flag of Romania (1948-1952).svg|22px|border]] [[Rumunská ľudová republika]] (od roku 1965 [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika]]) |
|||
* [[Rumunsko]] |
|||
== Účel == |
== Účel == |
||
Formálne bola reakciou na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstup [[NSR]] do [[NATO]]. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad východným blokom. |
Formálne bola reakciou na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstup [[NSR]] do [[NATO]]. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad východným blokom. |
||
Riadok 25: | Riadok 27: | ||
== Velenie == |
== Velenie == |
||
Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]). |
Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]). |
||
== Konkrétne ozbrojené operácie == |
== Konkrétne ozbrojené operácie == |
||
Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]). |
Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]). |
||
== Zánik == |
== Zánik == |
||
Koncom roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody. |
Koncom roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody. |
||
Verzia z 16:23, 18. júl 2012
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Varšavská zmluva bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.
Zúčastnené krajiny
- Sovietsky zväz (dominantná krajina)
- Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962)
- Bulharská ľudová republika
- Československá republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
- Maďarská ľudová republika
- Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
- Poľská ľudová republika
- Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)
Účel
Formálne bola reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup NSR do NATO. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.
Velenie
Velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).
Konkrétne ozbrojené operácie
Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy