Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Logo
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
zúčastnené krajiny
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb|300px|Logo Varšavská zmluva]]
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb|right|Logo Varšavskej zmluvy]]

'''Varšavská zmluva''' bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]].
'''Varšavská zmluva''' bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]].


Riadok 10: Riadok 11:
[[Súbor:Map of Warsaw Pact countries.png|thumb|300px|Krajiny Varšavskej zmluvy]]
[[Súbor:Map of Warsaw Pact countries.png|thumb|300px|Krajiny Varšavskej zmluvy]]


* [[Sovietsky zväz]] dominantná krajina
* {{minivlajka|Sovietsky zväz}} '''[[Sovietsky zväz]]''' (dominantná krajina)
* [[Albánsko]] (vystúpilo v roku 1968, ale už od roku 1962 sa nezúčastňovalo)
* [[Súbor:Flag of Albania 1946.svg|22px|border]] [[Albánska ľudová republika]] (vystúpila v roku [[1968]], avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962)
* [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika]]
* [[Bulharsko]]
* {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960|Československá republika]] (od roku 1960 [[Československá socialistická republika]])
* [[Česko-Slovensko]]
* [[Súbor:Civil Ensign of Hungary.svg|22px|border]] [[Maďarská ľudová republika]]
* [[Maďarsko]]
* [[NDR]] (vstúpilo v roku 1956, vystúpilo v októbri 1990)
* {{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika]] (vstúpila v roku [[1956]], vystúpila v októbri [[1990]])
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika]]
* [[Poľsko]]
* [[Súbor:Flag of Romania (1948-1952).svg|22px|border]] [[Rumunská ľudová republika]] (od roku 1965 [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika]])
* [[Rumunsko]]


== Účel ==
== Účel ==

Formálne bola reakciou na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstup [[NSR]] do [[NATO]]. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad východným blokom.
Formálne bola reakciou na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstup [[NSR]] do [[NATO]]. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad východným blokom.


Riadok 25: Riadok 27:


== Velenie ==
== Velenie ==

Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]).
Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR [[Ivan Stepanovič Konev|Konev]] ([[1955]]–[[1960]]), [[Andrej Antonovič Grečko|Grečko]] ([[1960]]–[[1967]]), [[Ivan Ignatevič Jakubovskij|Jakubovskij]] ([[1967]]–[[1976]]), [[Viktor Georgijevič Kulikov|Kulikov]] ([[1977]]–[[1986]]) a [[Nikolaj Vasiljevič Ogarkov|Ogarkov]] ([[1986]]–[[1991]]).


== Konkrétne ozbrojené operácie ==
== Konkrétne ozbrojené operácie ==

Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]).
Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]).


== Zánik ==
== Zánik ==

Koncom roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Koncom roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.



Verzia z 16:23, 18. júl 2012

Logo Varšavskej zmluvy

Varšavská zmluva bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.

Zúčastnené krajiny

Krajiny Varšavskej zmluvy

Účel

Formálne bola reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup NSR do NATO. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.

Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.

Velenie

Velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (19551960), Grečko (19601967), Jakubovskij (19671976), Kulikov (19771986) a Ogarkov (19861991).

Konkrétne ozbrojené operácie

Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).

Zánik

Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.

Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.

V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.

Iné projekty