Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami
→Rodina: dalsie info |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]. |
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]. |
||
Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do gymnázia v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v |
Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do [[Gymnázium|gymnázia]] v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku [[1833]]). Potom vyštudoval [[Teológia|teológiu]] a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch [[1835]]-[[1836]] študoval v [[Berlín]]e. Potom bol [[kaplán]]om vo [[Vrbové|Vrbovom]]. Roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku [[1846]] bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. |
||
Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata |
Roku [[1829]] založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít]]a. Spolu boli proti [[Maďarizácia|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. |
||
Básne písal po česky. |
Básne písal po česky. |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]]. |
Básne začal skladať ako [[študent]]. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]]. |
||
* Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho |
* Časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho |
||
* Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K. H. Máchu]] |
* Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K. H. Máchu]] |
||
* zbierka ''Ozvěna Tatry'' (1844) |
* zbierka ''Ozvěna Tatry'' ([[1844]]) |
||
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. |
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. |
||
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch. |
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch. |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
== Rodina == |
== Rodina == |
||
* otec Samuel Štúr |
* [[otec]] [[Samuel]] Štúr |
||
* matka Anna, rodená Michalcová |
* [[matka]] [[Anna]], rodená Michalcová |
||
** bratia [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]], Samuel, Ján |
** bratia [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]], [[Samuel]], [[Ján]] |
||
** sestra Karolína |
** sestra [[Karolína]] |
||
* manželka Rosina Emreszová |
* manželka Rosina Emreszová |
||
** deti (7) |
** deti (7) |
||
*** Viliam |
*** [[Viliam]] |
||
*** Oľga |
*** [[Oľga]] |
||
*** Július |
*** [[Július]] |
||
Verzia z 14:20, 7. august 2006
Karol Štúr (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
Vyrastal v Uhrovci v rodine učiteľa, chodil do gymnázia v Rábe, potom v Šoproni, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplánom vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v Modre, od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí.
Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.
Básne písal po česky.
Dielo
Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal Platóna a Aristofana.
- Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
- Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
- zbierka Ozvěna Tatry (1844)
- Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
- Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
- viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním
Rodina