Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
→‎Rodina: dalsie info
Miloš (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].


Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do gymnázia v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol [[kaplán]]om vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí.
Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do [[Gymnázium|gymnázia]] v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku [[1833]]). Potom vyštudoval [[Teológia|teológiu]] a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch [[1835]]-[[1836]] študoval v [[Berlín]]e. Potom bol [[kaplán]]om vo [[Vrbové|Vrbovom]]. Roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku [[1846]] bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí.


Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.
Roku [[1829]] založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít]]a. Spolu boli proti [[Maďarizácia|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom.


Básne písal po česky.
Básne písal po česky.


== Dielo ==
== Dielo ==
Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
Básne začal skladať ako [[študent]]. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
* Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
* Časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho
* Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K. H. Máchu]]
* Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K. H. Máchu]]
* zbierka ''Ozvěna Tatry'' (1844)
* zbierka ''Ozvěna Tatry'' ([[1844]])
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
Riadok 17: Riadok 17:


== Rodina ==
== Rodina ==
* otec Samuel Štúr
* [[otec]] [[Samuel]] Štúr
* matka Anna, rodená Michalcová
* [[matka]] [[Anna]], rodená Michalcová
** bratia [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]], Samuel, Ján
** bratia [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]], [[Samuel]], [[Ján]]
** sestra Karolína
** sestra [[Karolína]]
* manželka Rosina Emreszová
* manželka Rosina Emreszová
** deti (7)
** deti (7)
*** Viliam
*** [[Viliam]]
*** Oľga
*** [[Oľga]]
*** Július
*** [[Július]]





Verzia z 14:20, 7. august 2006

Karol Štúr (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

Vyrastal v Uhrovci v rodine učiteľa, chodil do gymnázia v Rábe, potom v Šoproni, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplánom vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v Modre, od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí.

Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.

Básne písal po česky.

Dielo

Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal Platóna a Aristofana.

  • Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
  • Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
  • zbierka Ozvěna Tatry (1844)
    • Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
    • Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
  • viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním

Rodina