Vákuum: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Zmenil: be:Вакуум |
d typo, replaced: 60 - 25 → 60 – 25 (2), - → – (5), <sup>-3</sup> → <sup>−3</sup> (2) |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor: |
[[Súbor:Kolbenluftpumpe hg.jpg|thumb|Školská pomôcka na demonštračné účely]] |
||
'''Vákuum''' alebo '''vzduchoprázdno''' je ideálne prázdne prostredie (bez [[látka|látkovej formy hmoty]]) alebo reálne prostredie, v ktorom je [[tlak]] [[plyn]]u nižší ako [[atmosférický tlak]]. |
'''Vákuum''' alebo '''vzduchoprázdno''' je ideálne prázdne prostredie (bez [[látka|látkovej formy hmoty]]) alebo reálne prostredie, v ktorom je [[tlak]] [[plyn]]u nižší ako [[atmosférický tlak]]. |
||
Podľa [[Kvantová teória|kvantovej teórie]] ani priestor bez akejkoľvek hmoty nie je úplne prázdny, ale prebieha tam veľa procesov ([[kvantovo-mechanická fluktuácia|kvantovo-mechanickej fluktuácie]], tvorba párov [[Častica|častíc]] a [[Antičastica|antičastíc]] a ich opätovný zánik a pod.). Občas sa hovorí o tzv. [[Energia vákua|energii vákua]]. Súvisí to aj s [[Princíp neurčitosti|princípom neurčitosti]]. |
Podľa [[Kvantová teória|kvantovej teórie]] ani priestor bez akejkoľvek hmoty nie je úplne prázdny, ale prebieha tam veľa procesov ([[kvantovo-mechanická fluktuácia|kvantovo-mechanickej fluktuácie]], tvorba párov [[Častica|častíc]] a [[Antičastica|antičastíc]] a ich opätovný zánik a pod.). Občas sa hovorí o tzv. [[Energia vákua|energii vákua]]. Súvisí to aj s [[Princíp neurčitosti|princípom neurčitosti]]. |
||
== Rozsahy vákua == |
== Rozsahy vákua == |
||
{| {{pekná tabuľka}} |
{| {{pekná tabuľka}} |
||
|- |
|- |
||
|Nízke vákuum || 760 |
|Nízke vákuum || 760 – 25 [[Torr]]|| 100 kPa – 3,3 kPa |
||
|- |
|- |
||
|Stredné vákuum || 25 |
|Stredné vákuum || 25 – 1×10<sup>−3</sup> Torr|| 3,3 kPa – 130 mPa |
||
|- |
|- |
||
|Vysoké vákuum || 1×10<sup> |
|Vysoké vákuum || 1×10<sup>−3</sup> – 1×10<sup>−6</sup> Torr||130 mPa – 130 µPa |
||
|- |
|- |
||
|Veľmi vysoké vákuum || 1×10<sup> |
|Veľmi vysoké vákuum || 1×10<sup>−6</sup> -- 1×10<sup>−9</sup> Torr||130 µPa – 130 nPa |
||
|- |
|- |
||
|Ultra vysoké vákuum || 1×10<sup> |
|Ultra vysoké vákuum || 1×10<sup>−9</sup> Torr a menej||130 nPa a menej |
||
|- |
|- |
||
|} |
|} |
||
| Riadok 32: | Riadok 31: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Vacuum}} |
{{projekt|commons=Category:Vacuum}} |
||
{{fyzikálny výhonok}} |
{{fyzikálny výhonok}} |
||
Verzia z 12:04, 8. august 2012
Vákuum alebo vzduchoprázdno je ideálne prázdne prostredie (bez látkovej formy hmoty) alebo reálne prostredie, v ktorom je tlak plynu nižší ako atmosférický tlak.
Podľa kvantovej teórie ani priestor bez akejkoľvek hmoty nie je úplne prázdny, ale prebieha tam veľa procesov (kvantovo-mechanickej fluktuácie, tvorba párov častíc a antičastíc a ich opätovný zánik a pod.). Občas sa hovorí o tzv. energii vákua. Súvisí to aj s princípom neurčitosti.
Rozsahy vákua
| Nízke vákuum | 760 – 25 Torr | 100 kPa – 3,3 kPa |
| Stredné vákuum | 25 – 1×10−3 Torr | 3,3 kPa – 130 mPa |
| Vysoké vákuum | 1×10−3 – 1×10−6 Torr | 130 mPa – 130 µPa |
| Veľmi vysoké vákuum | 1×10−6 -- 1×10−9 Torr | 130 µPa – 130 nPa |
| Ultra vysoké vákuum | 1×10−9 Torr a menej | 130 nPa a menej |
Priemysel vákuum
Vákuum, alebo podtlak je súčasťou mnohých odvetví. Najčastejšie je súčasťou výrobnej technológie. Vákuum sa používa pre zníženie telploty varu pri úprave látok a rafináciu. Podtlak sa používa pri manipulácia ako zdroj prítlaku pre vákuové prísavky a vákuové manipulátory. Vákuum sa ďalej používa pre homogenizáciu materiálov, pri ich výrobe, pre odstránenie bubliniek a zhutňovanie. Vákuum umožňuje preniknutie materiálu do celého objemu látky a výsledná látka je homogénnejšia.
Filozofia
Podľa Aristotela vákuum neexistuje.[1]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vákuum
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |