Segedín: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Zmenil: uk:Сегед |
d typo, replaced: avšak → ale, 720-6729 → 720 – 6729 (2), - → – (13) |
||
Riadok 61: | Riadok 61: | ||
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 |
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 |
||
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 |
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 |
||
| postal_code = 6720 |
| postal_code = 6720 – 6729 |
||
| area_code = |
| area_code = |
||
| area_code_type = |
| area_code_type = |
||
Riadok 103: | Riadok 103: | ||
V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkanysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> |
V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkanysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> |
||
Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 |
Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá. |
||
Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. |
Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. |
||
Riadok 111: | Riadok 111: | ||
== Zaujímavosti == |
== Zaujímavosti == |
||
[[Súbor:Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] |
[[Súbor:Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] |
||
* ''Klauzálovo námestie'' |
* ''Klauzálovo námestie'' – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág'' |
||
* ''Katedrála'' |
* ''Katedrála'' – postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] – [[1930]], vysoká 91 metrov |
||
* ''Segedínske národné divadlo'' |
* ''Segedínske národné divadlo'' – neobaroková stavba z rokov [[1883]] – [[1886]] |
||
* ''Mestská radnica'' |
* ''Mestská radnica'' – neorokoková stavba z rokov [[1879]] – [[1883]] |
||
* ''Múzeum Františka Móra'' |
* ''Múzeum Františka Móra'' – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]] |
||
* ''Annine kúpele'' |
* ''Annine kúpele'' – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]] |
||
* ''Reökov dom'' |
* ''Reökov dom'' – typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]] |
||
* ''Grófov palác'' |
* ''Grófov palác'' – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] – [[1913]] |
||
* ''Déryho dom'' |
* ''Déryho dom'' – expozícia grafika Jánosa Kassa |
||
* ''Botanická záhrada'' |
* ''Botanická záhrada'' |
||
== Doprava == |
== Doprava == |
||
[[Súbor:Sztatra.jpg|thumb|České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri ''Rókušskej stanici'']] |
[[Súbor:Sztatra.jpg|thumb|České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri ''Rókušskej stanici'']] |
||
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, |
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]]. |
||
Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na [[Rumunsko|rumunský]] [[Arad]]. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu štyri linky. |
Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na [[Rumunsko|rumunský]] [[Arad]]. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe koňskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu štyri linky. |
||
Riadok 131: | Riadok 131: | ||
== Osobnosti mesta == |
== Osobnosti mesta == |
||
* [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
* [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
||
== Partnerské mestá == |
== Partnerské mestá == |
Verzia z 11:38, 16. august 2012
Segedín | ||
Szeged | ||
Segedín
| ||
|
||
Štát | Maďarsko | |
---|---|---|
Región | Čongrádska župa | |
Rieka | Tisa, Maruša | |
Rozloha | 280,84 km² (28 084 ha) | |
Obyvateľstvo | 167 039 (2008) | |
Hustota | 594,78 obyv./km² | |
Primátor | László Botka (MSZP) | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 6720 – 6729 | |
Webová stránka: www.szegedváros.hu | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Segedín (maď. Szeged) je so 170 tisíc obyvateľmi a rozlohou 280,84 km² tretím najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádskej župy.
Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[1]
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5% Maďarov, 0,7% Rómov, 0,5% Nemcov, 0,2% Srbov, 0,2% Rumunov, 0,1% Chorvátov, 0,1% Slovákov a 5,9% iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[2]
Poloha
Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Maruša (Maros) vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch obyhu rieky Tisa.
Dejiny
Územie prvykrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osíslenie Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé "národné zhromaždenie". Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[3] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 1543 až 1686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[4]
V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkanysziget).[5]
Počas Uhorskej revolúcie 1848 – 1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.
Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.
Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.
Zaujímavosti
- Klauzálovo námestie – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
- Katedrála – postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 – 1930, vysoká 91 metrov
- Segedínske národné divadlo – neobaroková stavba z rokov 1883 – 1886
- Mestská radnica – neorokoková stavba z rokov 1879 – 1883
- Múzeum Františka Móra – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
- Annine kúpele – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
- Reökov dom – typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
- Grófov palác – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 – 1913
- Déryho dom – expozícia grafika Jánosa Kassa
- Botanická záhrada
Doprava
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.
Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na rumunský Arad. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe koňskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu štyri linky.
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[6] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
Osobnosti mesta
- Albert Szent-Györgyi (* 1893 – † 1986), biochemik a fyziológ, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Partnerské mestá
Galéria
-
Radnica z rokov 1879 - 1883
-
Múzeum Františka Móra z roku 1896
-
Demeterova veža z 13. storočia
-
Františkánsky kostol z 15. storočia
-
Divadlo z rokov 1883-1886
-
Katedrála
-
Vodná veža z roku 1902
-
Synagóga
-
Sídlo Čongrádskej župy
-
Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
-
Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
-
Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
-
Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
-
Annine kúpele z roku 1896
-
Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín
Externé odkazy
- Mestské stránky (po anglicky)
- Propagačné stránky (po nemecky)
- Stránky Festivalu drámy (po anglicky)