Užhorodská únia: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
doplnenie, spresnenie, preklepy
(doplnenie, spresnenie, preklepy)
'''Užhorodská únia''' bola formálnym aktom obnovenia plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej eparchii]] a [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckou cirkvou]]. Stalo sa tak [[24. apríla]] [[1646]] na zámku [[Drugetovci|Drugetovcov]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde bolo prítomných 63 gréckokatolíckych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič.
 
Priamo na tomto stretnutí pravdepodobne nebol vyhotovený žiaden zápis, dokument o uzavretí únie máme až z roku [[1652]]. V ňom sa ako podmienky uzavretia jednoty uvádzajú nasledovné body:
S biskupom Atanasom Krupeckým na rokovanie prišli aj mnísi, [[baziliáni]], ktorí ostali na drugetovských majetkoch aj po neúspešnom zjednotení. Začali však pôsobiť nielen medzi farármi ale aj medzi podanými pravoslávneho vyznania. Vyvíjali misijnú a pastoračnú činnosť aj na majetkoch iných katolíckych zemepánov.
 
Pravoslávny [[biskup]], nemal zástancov. Medzi vyznavačmi pravoslávnej cirkvi neboli magnáti a slabo bola zastúpená aj mala šľachta a meštianstvo. Mukačevskí biskupi si uvedomovali, že zjednotením s katolíckou cirkvou, teda prijatím únie, by získali aj výsady, ktoré patrili katolíckym biskupom.
 
Pravoslávny biskup [[VasilBazil Tarasovič]], v prvom roku svojho biskupstva (1641), rokoval s gréckokatolíckym biskupom Krupeckým, ktorého v minulosti, inzultovali v Krásnom Brode. Chcel prestúpiť na katolíctvo. [[Juraj RakócziRakóci]], keď sa o tom dozvedel, biskupa uväznil, zbavil biskupského stolca a prinútil k odchodu z Mukačeva. Po troch rokoch Tarasovič znovu zasadol na biskupský stolec v [[Mukačeve]], ale až potom, keď sa vrátil k pravosláviu.
 
Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Túto úlohu nedokončil. Po jeho smrti, úlohu realizovala jeho manželka, vdova Anna, rodená Jakušičová a jej brat jágerský katolícky biskup [[Juraj Jakušič]], ktorý sa v tom čase sa zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na [[24. apríla 1646]]. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Nezúčastnili sa ho svetskí a cirkevní hodnostári, chýbala mu vonkajšia okázalosť a masy veriacich. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke konvertujúci pravoslávni farári zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča. Verejne predniesli [[niceokonstantinopolské vyznanie viery]], vyhlásili, že veria všetkému, v čo katolícka cirkev veriť požaduje, že [[pápeža Inocenta X.]] považujú za hlavu cirkvi, že ho budú vo všetkom poslúchať a že ho rešpektovať budú aj ich nasledovníci. Po zložení tejto prísahy stali sa z nich katolíci. Tým, že ponechali si gréckoslovanské obrady a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi – nazvali sa gréckokatolíkmi.
 
[[Jágerský biskup Juraj Jakušič]] farárom sľúbil, že zostáva im právo voľby biskupa, ktorého pápež bude iba potvrdzovať, budú mať rovnaké postavenie ako katolícki farári a zostane im právo ženiť sa.
O tomto dôležitom akte sa nevyhotovil žiaden písomný záznam. Záznam o uzavretí užhorodskej únie bol urobený až roku 1652 dodatočne, šesť rokov po jej vzniku. O vzniku únie nebol informovaný ostrihomský arcibiskup [[Juraj Lipai]]. V tomto čase užhorodská únia bola považovaná iba za záležitosť zemepána a jeho poddaných.
 
2 450

úprav

Navigačné menu

Osobné nástroje

Menné priestory

Varianty