Mukačevská eparchia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
fix - Klmenet XIV.
Andreios (diskusia | príspevky)
doplnenie
Riadok 2: Riadok 2:
'''Mukačevská gréckokatolícka eparchia''' je gréckokatolíckym biskupstvom na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej jurisdikcia kedysi siahala aj na územie [[Slovensko|Slovenska]] (až po [[Spiš (región)|Spiš]]). Sídlo [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] sa v súčasnosti nachádza v [[Užhorod]]e. Mukačevská eparchia je bezprostredne podriadená rímskemu apoštolskému stolcu.
'''Mukačevská gréckokatolícka eparchia''' je gréckokatolíckym biskupstvom na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Jej jurisdikcia kedysi siahala aj na územie [[Slovensko|Slovenska]] (až po [[Spiš (región)|Spiš]]). Sídlo [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] sa v súčasnosti nachádza v [[Užhorod]]e. Mukačevská eparchia je bezprostredne podriadená rímskemu apoštolskému stolcu.


Dátum vzniku Mukačevskej eparchie ostáva nejasný, prvý biskup so sídlom v [[monastier]]i [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]] na Černečej hore v [[Mukačevo|Mukačeve]] je doložený v písomnostiach v roku 1491.
Dátum vzniku Mukačevskej eparchie ostáva nejasný, prvý biskup so sídlom v [[monastier]]i [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]] na Černečej hore v [[Mukačevo|Mukačeve]] je Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. - doložený v písomnostiach v roku [[1491]].


Významným medzníkom v živote eparchie bolo uzavretie [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] s Rímskou cirkvou, ktoré sa uskutočnilo na zámku v Užhorode [[24. apríla]] [[1646]].
Významným medzníkom v živote eparchie bolo uzavretie [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] s Rímskou cirkvou, ktoré sa uskutočnilo na zámku v Užhorode [[24. apríla]] [[1646]].

Verzia z 09:28, 22. august 2012

Gréckokatolícky katedrálny chrám v Užhorode - katedrála Mukačevskej eparchie

Mukačevská gréckokatolícka eparchia je gréckokatolíckym biskupstvom na Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Jej jurisdikcia kedysi siahala aj na územie Slovenska (až po Spiš). Sídlo eparchie sa v súčasnosti nachádza v Užhorode. Mukačevská eparchia je bezprostredne podriadená rímskemu apoštolskému stolcu.

Dátum vzniku Mukačevskej eparchie ostáva nejasný, prvý biskup so sídlom v monastieri svätého Mikuláša na Černečej hore v Mukačeve je Ján, potvrdený kráľom Vladislavom II. - doložený v písomnostiach v roku 1491.

Významným medzníkom v živote eparchie bolo uzavretie Užhorodskej únie s Rímskou cirkvou, ktoré sa uskutočnilo na zámku v Užhorode 24. apríla 1646.

V 18. storočí si rímskokatolícki biskupi z Jágru začali nárokovať moc nad mukačevskými biskupmi, ktorých považovali za svojich obradových vikárov. Na presadenie svojich nárokov sa neštítili použiť ani vojenskú silu. Situáciu vyriešil až zásah Márie Terézie, na jej podnet rímsky pápež Klement XIV. vydal bulu 19. septembra 1771 Eximia Regalium, ktorou "kanonicky erigoval" Mukačevskú eparchiu.

V roku 1780 biskup Andrej Bačinský preniesol sídlo eparchie do Užhorodu. Na konci 18. storočia sa z Mukačevskej eparchie začali postupne vyčleňovať nové biskupstvá, keďže jej pôvodné územie bolo mimoriadne rozsiahle. V roku 1815, resp. 1818 bola z nej odčlenená aj Prešovská eparchia. Značná časť slovenských farností na Zemplíne však stále ostávala pod správou Mukačevskej eparchie. Po druhej svetovej vojne boli tieto farnosti dané pod správu Prešovskej eparchie, ale definitívne sa ich právny status vyriešil až zriadením Košického apoštolského exarchátu 21. februára 1997.

1. novembra 1947 bol agentmi NKVD zavraždený mukačevský biskup Teodor Romža a v roku 1948 prišlo k úplnej násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatskej Rusi. Majetok cirkvi bol odovzdaný do rúk pravoslávnych. V roku 1989 bola gréckokatolícka cirkev na Ukrajine opätovne legalizovaná, ale neprišlo k reštitúcii majetku. Táto otázka ostala nedoriešená podnes a je príčinou pretrvávajúceho napätia medzi týmito dvoma cirkvami.

Súčasným mukačevským gréckokatolíckym biskupom je Milan Šášik.

Pozri aj

Zdroje

Externé odkazy