Tolerancia (znášanlivosť): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
AvocatoBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: uk:Толерантність
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 1685-16861685 – 1686
Riadok 7: Riadok 7:
V dnešnej dobe (minimálne od [[18. storočie|18. storočia]], kedy sa rozšíril boj proti [[Fanatizmus|fanatizmu]]) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.
V dnešnej dobe (minimálne od [[18. storočie|18. storočia]], kedy sa rozšíril boj proti [[Fanatizmus|fanatizmu]]) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.


Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo [[John Locke|Johna Locka]] ''Pojednanie o tolerancii'' ([[1685]]-[[1686]]), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.
Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo [[John Locke|Johna Locka]] ''Pojednanie o tolerancii'' ([[1685]] – [[1686]]), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 12:18, 7. september 2012

Tolerancia (po lat. tolerare = strpieť) je:

  • spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktorý/-ré nie je zdieľaný/-né
  • uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú

Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 16. storočí (doba náboženských vojen) a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).

V dnešnej dobe (minimálne od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu) sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých.

Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali. Tento problém jasne ilustruje dielo Johna Locka Pojednanie o tolerancii (1685 – 1686), kde autor tvrdí, že uplatňovať toleranciu znamená dávať jej hranice.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.