Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami
šablóna |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
|ohrozenie = |
|ohrozenie = |
||
}} |
}} |
||
'''Adžanta''' (''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny. |
'''Adžanta''' (po anglicky ''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny. |
||
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Adžante]] |
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Adžante]] |
||
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr.{{--}}7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch |
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr.{{--}}7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch |
Verzia z 16:22, 22. september 2012
Ajanta caves* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | India |
Typ | kultúrna |
Kritériá | i, ii, iii, vi |
Identifikačné č. | 242 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 1983 (7. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. – 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.
Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adžanta (sídlo)
Externé odkazy
- india-picture.net - Obrázky z Ajanty z india-picture.net