Viktória (švédska princezná): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
aktualizácia |
||
Riadok 38: | Riadok 38: | ||
|'''2011'''||{{EST}}||Valgetähe teenetemärk |
|'''2011'''||{{EST}}||Valgetähe teenetemärk |
||
|} |
|} |
||
== Detstvo == |
|||
:Viktória sa narodila 14. júla 1977 v Štokholme a je najstaršou z troch detí švédskeho kráľovského páru, kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón. |
|||
:Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii z Badenu, manželke švédskeho kráľa Gustafa V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Charles XIV. Johna a bývalej snúbenici Napoleona I. |
|||
:Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld. |
|||
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď. |
|||
== Vzdelanie == |
|||
:Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut. |
|||
:V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000, študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na Švédskej akadémii národnej obrany (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001. |
|||
:Počas letného semestra v roku 2002, Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži. V roku 2003, Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre). |
|||
:V roku 2004, Viktória pokračovala návštevou švédskych podnikov, a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite. |
|||
:V roku 2006, sa Viktória zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomaty, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výčba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií. V roku 2007, Viktória absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňu Švédska v Európskej únii. V júni 2009, promovala s titulom bakálar umenia na Uppsala University. |
|||
== Zmena postavenia == |
|||
:Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára 1980 zmenou zákona o nástupníctve z roku 1810 (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie. |
|||
:Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jednou z historických provincií Švédska. |
|||
:Pred touto ústavnou zmenou, priamym dedičom na trón bol jej mladší brat, prince Carl Philip, vojvoda z Värmland. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po dcére Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 19:51, 29. september 2012
Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland | |
dedička švédskeho trónu | |
Narodenie | 14. júl 1977 (46 rokov) Štokholm |
---|---|
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Viktória |
Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland švéd. Victoria, Sveriges kronprinsessa, hertiginna av Västergötland, celé meno: Victoria Ingrid Alice Désirée; (* 14. júl 1977, Štokholm) je dedička švédskeho trónu. Ak nastúpi na trón ako sa očakáva, bude v poradí štvrtou švédskou kráľovnou – panovníčkou (po Margaréte I., Kristíne I. a Ulrike Eleonóre) a prvou švédskou panovníčkou od roku 1720.
Vyznamenania
Rok | Štát | Vyznamenanie |
---|---|---|
1995 | Rad Serafínov | |
1995 | Rad slona | |
1995 | Rad svätého Olafa | |
1995 | Rad troch hviezd | |
1995 | Rad kríža zeme Panny Márie | |
1996 | Rad bielej ruže | |
1997 | Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich[1] | |
2001 | Ordre de Léopold | |
2004 | Rad islandského sokola | |
2008 | Odznak cti | |
2011 | Valgetähe teenetemärk |
Detstvo
- Viktória sa narodila 14. júla 1977 v Štokholme a je najstaršou z troch detí švédskeho kráľovského páru, kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.
- Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii z Badenu, manželke švédskeho kráľa Gustafa V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Charles XIV. Johna a bývalej snúbenici Napoleona I.
- Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.
Vzdelanie
- Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na Yale University, New Haven, Connecticut.
- V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo Washingtone, D.C. V roku 2000, študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na Švédskej akadémii národnej obrany (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku 2001.
- Počas letného semestra v roku 2002, Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle OSN v New Yorku; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži. V roku 2003, Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
- V roku 2004, Viktória pokračovala návštevou švédskych podnikov, a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku 2005 študovala na Štokholmskej univerzite.
- V roku 2006, sa Viktória zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomaty, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výčba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií. V roku 2007, Viktória absolvovala súkromné štúdiá francúzštiny a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňu Švédska v Európskej únii. V júni 2009, promovala s titulom bakálar umenia na Uppsala University.
Zmena postavenia
- Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára 1980 zmenou zákona o nástupníctve z roku 1810 (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie.
- Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jednou z historických provincií Švédska.
- Pred touto ústavnou zmenou, priamym dedičom na trón bol jej mladší brat, prince Carl Philip, vojvoda z Värmland. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po dcére Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.
Referencie
- ↑ Aufstellung aller durch den Bundespräsidenten verliehenen Ehrenzeichen für Verdienste um die Republik Österreich ab 1952
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktória (švédska princezná)