Rehoľa kazateľov: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Zmenil: zh:道明會 |
d r2.7.2) (robot Pridal: hi:दोमिनिकी संघ |
||
Riadok 57: | Riadok 57: | ||
[[fy:Dominikanen]] |
[[fy:Dominikanen]] |
||
[[he:דומיניקנים]] |
[[he:דומיניקנים]] |
||
[[hi:दोमिनिकी संघ]] |
|||
[[hr:Dominikanci]] |
[[hr:Dominikanci]] |
||
[[hu:Domonkos-rend]] |
[[hu:Domonkos-rend]] |
Verzia z 14:12, 2. október 2012
Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III.. Riadi sa regulou sv. Augustína, doplnenou vlastnými stanovami.
Sv. Dominik videl, rovnako ako jeho súčasník František z Assisi, potrebu nového druhu organizácie s väčšou organizačnou flexibilitou ako mali dovtedajšie mníšske rády a ktorá by reagovala na potreby doby a zaoberala by sa náboženskými problémami mestskej populácie. Dominikáni sa v prvom rade zameriavali na boj s v tom čase bujnejúcou sektou katarov prostredníctvom kázní v ľudovom jazyku. Dominikáni podnietili rozvoj náboženského života v Európe vo vrcholnom stredoveku a od 13. storočia riadili činnosť inkvizície, ktorej zriadeniu predchádzali horlivé vystúpenia práve v radoch dominikánov, požadujúce očistenie cirkvi od všetkých bludárov. Obeťami ich praktík sa okrem iných stali aj Jana z Arku, Giordano Bruno či Jan Hus. Rád spravuje Generálny predstavený Rádu, v súčasnosti brat Carlos Azpiroz Costa.
Rád sa sústredí na kázanie právd viery podporované modlitbou a štúdiom, dôveryhodnosť života v chudobe, vytváranie spoločenstva a na misijné poslanie. Vzhľadom na to, že hlavnáým zameraním rádu je kazateľstvo, pozostáva hlavne z kňazov.
Heslami dominikánov sú: "Veritas" (Pravda) a "Contemplata aliis tradere" (Rozjímané odovzdať iným).
V Anglicku a v niektorých iných krajinách sa im hovorí aj Black Friars (čierni bratia) kvôli čiernemu „cappa“ alebo plášťu, ktorý nosia cez biele habity. Odev dominikánov okrem toho pozostáva zo škapuliara a kapucne a z koženého opaska na ktorom je vľavo zavesený pätnásťdesiatkový ruženec.
Sv. Dominik pridružil niektoré ženy, ktoré žili podľa Boha, do kláštora v Prouille v roku 1206, aby slúžili "svätému kázaniu" modlitbou a pokánim. Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život.
Litaratúra
- "Dominikáni : Dominikánska rehoľa (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 48-51. ISBN 80-7141-183-3
- "Řád bratří kazatelů - dominikáni." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 59-63 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
- "Mníšky kazateľského rádu (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 157-160. ISBN 80-7141-183-3
- "Mnišky Kazatelského řádu - klauzurové dominikánky." In: ŘEHOLNÍ ŽIVOT V ČESKÝCH ZEMÍCH : Řeholní řády a kongregace, sekulární instituty a společnosti apoštolského života v České republice. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1997. 124-127 s. EDICE ENCYKLOPEDIE. ISBN 80-7192-222-6
- "Dominikánky : Kongregácia sestier dominikánok (OP)." In: Ján Babjak: Rehole a kongregácie na Slovensku. 1. vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 1998, s. 52-55. ISBN 80-7141-183-3
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rehoľa kazateľov
Externé odkazy