Achája (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
typo, replaced: ušlo → ujdeno, započal → začal, 4-12 → 4 – 12, - →  – , 5% → 5 %
d (robot Odobral: pt:Acaia (Grécia) (missing))
d (typo, replaced: ušlo → ujdeno, započal → začal, 4-12 → 4 – 12, - →  – , 5% → 5 %)
[[Súbor:GreeceAchaea.png|thumb|Poloha Acháje]]
'''Achája''' alebo '''Achaia''' ([[Gréčtina|gr.]] Αχαΐα -  – Achaia) je historická [[krajina]] a [[krajská jednotka]] na severe [[Peloponéz]]u v [[Grécko|Grécku]]. Hlavné mesto je [[Patra]], ktorá je zároveň najväčším mestom [[Peloponéz]]u. V Acháji žije okolo 300 000 obyvateľov. Nachádzajú sa tu známe pohoria ako Omplos, Chelmos a Erymanthos.
 
== Dejiny ==
'''Starovek'''
 
Prví obyvatelia boli [[Pelasgovia]], ktorí kraj nazývali Αιγιάλεια (Aigialeia), no už okolo roku 3000 pred Kr. sa tu usadzuje grécky kmeň [[Achájci|Achájcov]], ktorí zároveň dali meno tomuto kraju. Približne v 14- – 12 stor. pred Kr. tadiaľto prechádza grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ale neusadil sa tu, achájske obyvateľstvo tu ostalo kontinuálne žiť. Existuje však aj iná teória o osídlení Acháje, podľa ktorej tu Pelasgovia žili až do 15 stor pred Kr. a následne sa tu usadil grécky kmeň [[Ióni|Iónov]], ktorý tu sídlil až do Dórskej invázie. Po dórskom vpáde vraj ušlo veľa Achajcov z rôznych končín Peloponézu do Aigialeia, ktorá sa odvtedy nazýva Achája. Achajci sa tu mali premiešať s Iónmi a Pelasgami. V roku 1082 pred Kr. bolo postavené mesto [[Patra]] a neskôr [[Leontio]]. Neskôr tu vzniklo spoločenstvo mestských štátov pod vedením mesta [[Heliké]]. Tak tu okolo roku 800 pred Kr. vznikol Achájsky spolok, hlavné mesto sa presunulo s Heliké do [[Aigio|Aigiónu]]. V 4 stor. pred Kr. Acháju ovládli [[Macedónci]], ale po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Achájci vyhlásili nezávyslosť a obnovili svoj spolok, ktorý ovládol skoro celý [[Peloponéz]] a stal sa popri Macedónií najvýznamnejším štátom Grécka. V 2 stor. pred Kr. sa však Grécko dostáva pod vplyv Rimanov, ktorí nakoniec ovládnu aj Acháju. Od roku 146 pred Kr. je Grécku súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Bola tu vytvorená provincia Achaia, ktorá zahrňovala veľkú časť Grécka. Postupne sa začína christianizácia kraja, prosperovalo hlavne mesto Patra. Od roku 395 je Achája súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. Medzi 3- – 5 storočí bola Achája vyplienená [[Góti|Gótmi]] a [[Huni|Hunmi]].
 
'''Byzancia'''
'''Turkokratia'''
 
Najvýznamnejším mesto tejto doby bolo tiež mesto Patra, prosperovala však aj Vostitsa (Staroveký Aigíon) a [[Kalavryta]]. V roku 1770 tu [[Gréci]] proti Turkom povstali, ale neúspešne, ich povstanie bolo potlačené. V roku 1821 však vypuklo nové grécke povstanie, [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá vypukla práve v Acháji, v kláštore [[Agia Laura]], kde metropolita mesta Patra Germanos vztýčil grécku vlajku, symbol povstalcov a započalzačal povstanie proti Turkom. Gréci rýchlo ovládli Vostitsu, Patru a Kalavrytu. Práve Vostitsa (Aigio) bolo vôbec prvé oslobodené grécke mesto. Po oslobodení Grécka vzišli z Acháje mnohí politici, ako napríklad predseda vlády [[Venizelos Roufos]], [[Andreas Michalakopoulos]], grécky diktátor zo 60. rokov minulého storočia [[Georgios Papadopoulos]], či politická rodina Papandreou z dediny [[Kalentzi]], z ktorej pochádza aj bývalý premiér [[Jeorjos Papandreu]].
 
== Súčasnosť ==
74 693

úprav

Navigačné menu