Horúca škvrna (geológia): Rozdiel medzi revíziami
d kat. |
d robot Pridal: als, et, ja Zmenil: is, zh |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
[[Kategória:Vulkanológia]] |
[[Kategória:Vulkanológia]] |
||
[[als:Hot-Spot (Geologie)]] |
|||
[[de:Hot-Spot (Geologie)]] |
[[de:Hot-Spot (Geologie)]] |
||
[[en:Hotspot (geology)]] |
[[en:Hotspot (geology)]] |
||
[[es:Punto caliente]] |
[[es:Punto caliente]] |
||
[[et:Kuum täpp]] |
|||
[[fr:Point chaud]] |
[[fr:Point chaud]] |
||
[[is: |
[[is:Heitur reitur]] |
||
[[it:Punto caldo]] |
[[it:Punto caldo]] |
||
[[ja:ホットスポット (地学)]] |
|||
[[nl:Hotspot (geologie)]] |
[[nl:Hotspot (geologie)]] |
||
[[pl:Plama gorąca]] |
[[pl:Plama gorąca]] |
||
[[pt:Hotspot (geologia)]] |
[[pt:Hotspot (geologia)]] |
||
[[zh:熱點 |
[[zh:熱點 (地質學)]] |
Verzia z 23:44, 23. august 2006
Horúca škvrna (angl. hotspot) je geologická lokalita na povrchu Zeme, kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k sopečnej činnosti.
Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik John Tuzo Wilson v roku 1963 pri opise reťaze sopečných Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Tam sa hlboko pod Pacifickou tektonickou platňou nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice plášťa a jadra. Horúca škvrna je "fixovaná" a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov.
Vystupujúcemu materiálu sa hovorí aj plášťový chochol. Novšie výskumy označujú za príčinu horúcej škvrny konvekčný tepelný pohyb vo vrchnom plášti. Iná teória hovorí o tom, že vznik horúcej škvrny môže zapríčiniť pád meteoritu.
Geológovia evidujú približne 50 horúcich škvŕn na povrchu Zeme. Medzi najznámejšie patria už spomínané Havajské ostrovy, ďalej Island, Yellowstone, Galapágy a Réunion.