Kremenný monzonit: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
d drobné; Pelex vďaka za doplnenie! |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
Hornina_Hustota= |
Hornina_Hustota= |
||
}} |
}} |
||
'''Kremenný monzonit''' alebo '''adamellit''' je [[vyvretá hornina|hlbinná vyvrelina]] tvoriaca prechodnú formu medzi [[granit]]om a [[granodiorit]]om. Obsahuje zhodný pomer [[plagioklas]]u a [[draselný živec|draselného živca]], prímesi [[kremeň]]a (5-20%) alebo iných [[felzický]]ch minerálov. Obsah felzických minerálov však nie je dostatočný na to aby bolo horninu možno označiť ako [[granit]]. Hornina tiež obsahuje [[biotit]] alebo [[muskovit]] a ďalšie akcesórie. V [[QAPF diagram]]e táto hornina leží v poli 8*<ref>Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.</ref> |
'''Kremenný monzonit''' alebo '''adamellit''' je [[vyvretá hornina|hlbinná vyvrelina]] tvoriaca prechodnú formu medzi [[granit]]om a [[granodiorit]]om. Obsahuje zhodný pomer [[plagioklas]]u a [[draselný živec|draselného živca]], prímesi [[kremeň]]a (5-20%) alebo iných [[felzický]]ch minerálov. Obsah felzických minerálov však nie je dostatočný na to aby bolo horninu možno označiť ako [[granit]]. Hornina tiež obsahuje [[biotit]] alebo [[muskovit]] a ďalšie akcesórie. V [[QAPF diagram]]e táto hornina leží v poli 8*.<ref>Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: ''Igneous rocks: a classification and glossary of terms.'' Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.</ref> |
||
Názov adamellit je odvodený z horského masívu Adamello v [[Talianske Alpy|talianskych Alpách]], zaviedol ho v roku 1895 [[Waldemar Christofer Brøgger|Brøgger]]<ref>Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, ''Petrografičeskij slovar.'' Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 9</ref> |
Názov adamellit je odvodený z horského masívu Adamello v [[Talianske Alpy|talianskych Alpách]], zaviedol ho v roku 1895 [[Waldemar Christofer Brøgger|Brøgger]].<ref>Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, ''Petrografičeskij slovar.'' Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 9</ref> Termín kremenný monzonit unifikoval [[Albert Streckeisen|Streckeisen]] roku 1976.<ref> Streckeisen, A., 1976: ''To each plutonic rock its proper name.'' Earth-Science Reviews, 12, 1, s. 1 - 33</ref> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 14:33, 3. november 2012
Kremenný monzonit | |
Adamellit | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | plagioklas, ortoklas, kremeň, biotit, muskovit |
Akcesórie | titanit, zirkón, monazit, magnetit, turmalín, apatit |
Vlastnosti | |
Textúra | zrnitá |
Farba | biela, sivá, ružovkastá |
Kremenný monzonit alebo adamellit je hlbinná vyvrelina tvoriaca prechodnú formu medzi granitom a granodioritom. Obsahuje zhodný pomer plagioklasu a draselného živca, prímesi kremeňa (5-20%) alebo iných felzických minerálov. Obsah felzických minerálov však nie je dostatočný na to aby bolo horninu možno označiť ako granit. Hornina tiež obsahuje biotit alebo muskovit a ďalšie akcesórie. V QAPF diagrame táto hornina leží v poli 8*.[1]
Názov adamellit je odvodený z horského masívu Adamello v talianskych Alpách, zaviedol ho v roku 1895 Brøgger.[2] Termín kremenný monzonit unifikoval Streckeisen roku 1976.[3]
Referencie
- ↑ Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.
- ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 9
- ↑ Streckeisen, A., 1976: To each plutonic rock its proper name. Earth-Science Reviews, 12, 1, s. 1 - 33
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kremenný monzonit
Zdroje
- Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 44.
- WILKINSON, J.F.G., Vernon, R.H., Shaw, S.E. The Petrology of an Adamellite-Porphyrite from the New England Bathylith (New South Wales). Journal of Petrology, 1964, roč. 5, čís. 3, s. 461-488. Dostupné online. ISSN 0022-3530.