Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
→Zdroj: kategórie |
d →Dejiny: preklepy |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Pri jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. |
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Pri jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod|cyrilometodejskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätom Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]]. |
||
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
||
V [[11. storočie|11 |
V [[11. storočie|11. storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku [[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia. |
||
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvedčiť [[pápež]]a [[Inocent III.|Inocenta III.]] o povýšení [[Praha|pražského]] [[Pražská arcidiecéza|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia|kanonizovaný]] v roku [[1204]]. |
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvedčiť [[pápež]]a [[Inocent III.|Inocenta III.]] o povýšení [[Praha|pražského]] [[Pražská arcidiecéza|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia|kanonizovaný]] v roku [[1204]]. |
||
Verzia z 20:26, 20. november 2012
Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.
Dejiny
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Pri jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktínsky kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilometodejskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätom Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.
V 11. storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku 1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia.
Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvedčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kanonizovaný v roku 1204.
Stavba
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná bola v dobe baroka.
Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.
Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátna Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.
Zaujímavosť
Na troch stranách dodnes fungujúcej zvonice je jedna tehla s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sázavský kláštor
Súradnice: 49° 52′ 34″ s.š., 14° 53′ 53″ v.d.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sázavský klášter na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |