Slovenské rudohorie: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 195.62.17.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Idioma-bot |
ref |
||
| Riadok 90: | Riadok 90: | ||
}} |
}} |
||
'''Slovenské rudohorie''' sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty]]. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako '''Spišsko-gemerské rudohorie'''. |
'''Slovenské rudohorie''' sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty]]. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] a [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]] a [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]] - sa medzi geológmi označuje aj ako '''Spišsko-gemerské rudohorie'''<ref>Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.</ref>. |
||
== Základné údaje == |
== Základné údaje == |
||
Verzia z 20:15, 29. december 2012
| Slovenské rudohorie | |
| pohorie | |
 Roháčka, krajinný celok Čierna hora
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický, Banskobystrický |
| Časť | Vnútorné Západné Karpaty |
| Najvyšší bod | Stolica |
| - výška | 1 476 m n. m. |
 Poloha Slovenského rudohoria
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slovenské rudohorie sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako Spišsko-gemerské rudohorie[1].
Základné údaje
- Najvyšší vrch: Stolica (1 476 m n. m.)
- dĺžka: cca. 140 km
- šírka: cca. 40 km
- rozloha: cca. 4 000 km²
Má masívny, často plošinatý reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu.
Vďaka svojej pestrej geologickej stavbe bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych rúd, ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba sideritu v Nižnej Slanej sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba nerudných surovín, ako sú magnezit a mastenec.
Delenie na krajinné celky
V zmysle geomorfologického členenia je Slovenské rudohorie súčasťou subprovincie Vnútorných Západných Karpát a delí sa na tieto oblasti[2]:
- Veporské vrchy
- Spišsko-gemerský kras
- Stolické vrchy
- Revúcka vrchovina
- Rožňavská kotlina
- Slovenský kras + v Maďarsku: Aggteleki-karszt
- Volovské vrchy
- Čierna hora
Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.
Referencie
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské rudohorie
