Slovenské rudohorie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 195.62.17.50 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Idioma-bot
ref
Riadok 90: Riadok 90:
}}
}}


'''Slovenské rudohorie''' sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty]]. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako '''Spišsko-gemerské rudohorie'''.
'''Slovenské rudohorie''' sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty]]. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] a [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]] a [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]] - sa medzi geológmi označuje aj ako '''Spišsko-gemerské rudohorie'''<ref>Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.</ref>.


== Základné údaje ==
== Základné údaje ==

Verzia z 20:15, 29. december 2012

Slovenské rudohorie
pohorie
Roháčka, krajinný celok Čierna hora
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický, Banskobystrický
Časť Vnútorné Západné Karpaty
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha Slovenského rudohoria
Poloha Slovenského rudohoria
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slovenské rudohorie sú plochou najväčšie pohorie Slovenska, krajinná oblasť suprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) Volovských vrchov a Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny - sa medzi geológmi označuje aj ako Spišsko-gemerské rudohorie[1].

Základné údaje

  • Najvyšší vrch: Stolica (1 476 m n. m.)
  • dĺžka: cca. 140 km
  • šírka: cca. 40 km
  • rozloha: cca. 4 000 km²

Má masívny, často plošinatý reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu.

Vďaka svojej pestrej geologickej stavbe bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych rúd, ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba sideritu v Nižnej Slanej sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba nerudných surovín, ako sú magnezit a mastenec.

Delenie na krajinné celky

V zmysle geomorfologického členenia je Slovenské rudohorie súčasťou subprovincie Vnútorných Západných Karpát a delí sa na tieto oblasti[2]:

Všetky, okrem krasových oblastí, sú husto zalesnené.

Referencie

  1. Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
  2. Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava

Iné projekty