Samo Vozár: Rozdiel medzi revíziami
→Externé odkazy: zmena URL |
|||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Jakub Vozár je zubár!! |
|||
Narodil sa v rodine garbiara a vzdelanie získaval v [[Hrachovo|Hrachove]], [[Rožňava|Rožňave]], na lýceu v [[Levoča|Levoči]] a od roku [[1841]] na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]], kde sa stal tiež členom a funkcionárom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. V roku [[1843]] sa vrátil domov, no už nasledujúci rok sa vrátil do [[Bratislava|Bratislavy]], aby mohol pomáhať [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]]. V roku [[1848]] bol počas revolúcie krátko uväznený (spolu s [[Ján Francisci-Rimavský|Jánom Franciscim-Rimavským]], [[Štefan Marko Daxner|Štefanom Markom Daxnerom]] a inými) a po revolúcii začal pracovať ako slúžny, neskôr bol stoličným prísažným v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. Zomrel pravdepodobne násilnou smrťou za dosiaľ nevyjasnených okolností (predpokladá sa, že ho ako ''pansláva'' prepadli a zbili [[Maďarsko|maďarskí]] nacionalisti). |
|||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Verzia z 10:46, 9. január 2013
| Samo Vozár | |
| slovenský básnik, publicista a prekladateľ | |
| Narodenie | 3. apríl 1823 Hrachovo, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. december 1850 (27 rokov) Hrachovo, Slovensko |
Samo Vozár (podľa matričných záznamov Vozárik, písal sa tiež Vozáry) (* 3. apríl 1823, Hrachovo – † 5. december 1850, Hrachovo) bol slovenský básnik, publicista a prekladateľ.
Životopis
Jakub Vozár je zubár!!
Tvorba
Prvé básne začal písať počas štúdií na bratislavskom lýceu. Písal najprv v češtine, po zavedení štúrovskej slovenčiny (1843) sa stal jej prvým používateľom. Jeho tvorba bola poznačená subjektivizmom, lyrickosťou a metaforickosťou, čím sa odlišovala od súvekej štúrovskej tvorby, ale sú pre ňu tiež typické motívy melanchólie, pesimizmu a nihilizmu, pričom napr. samovraždu považuje za slobodnú voľbu človeka. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy, v ktorých sa venoval opisom hlbín ľudského vnútra, no taktiež sa utápal v osobných žiaľoch a bôľoch. Vo svojej tvorbe používal v tej dobe nezvyčajné žánrové útvary, ako napr. sonet, ktorý sa v tom období takmer nepoužíval. Okrem poézie sa venoval tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej (William Shakespeare), nemeckej (Johann Wolfgang Goethe), ruskej (Alexander Sergejevič Puškin) a poľskej (Adam Mickiewicz) literatúry. Celá jeho tvorba zostala okrem brožúry len v rukopisnej podobe, tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967.
Dielo
- 1843 / 1944 – Akžeby srdce, cyklus 18 sonetov
- 1845 – Ukojenie tôní, cyklická báseň zložená zo 64 sonetov, inšpirovaná smrťou matky
- 1851 – Hlas od Taťjer, polemický spis (tlačou vyšlo ako brožúra až posmrtne)
- Zomrela Zenda, mladá nevesta, báseň
- Slamený domček, biela izbička, báseň