Kumáni (západní Kypčakovia): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Pridal: cs, ur Odobral: ja, zh Zmenil: nl; kozmetické zmeny |
d r2.7.3) (robot Pridal: sh:Kumani |
||
Riadok 39: | Riadok 39: | ||
[[ro:Cumani]] |
[[ro:Cumani]] |
||
[[ru:Половцы]] |
[[ru:Половцы]] |
||
[[sh:Kumani]] |
|||
[[sl:Kumani]] |
[[sl:Kumani]] |
||
[[sr:Кумани]] |
[[sr:Кумани]] |
Verzia z 11:03, 16. január 2013
Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni; po turkicky Quman, Qun - "stepní"; maď. Kun(ok); lat. Cuni, Cumani; gr. Koumanoi; v strednej hornej nemčine Valwen, Falben - "plaví"; po starorusky Polovci - "stepní"; po staročesky Plavci; po arménsky Xartešk'n - "plaví") boli západné kmene Kypčakov (Kipčakov), známe tým, že sa časť z nich vo vrcholnom stredoveku dostala do strednej Európy.
Mnohí autori považujú názov Kumáni (Plavci, Polovci) len za alternatívne označenie pre všetkých Kypčakov, ktoré sa používalo v západných textoch - k tomu pozri Kypčakovia. Iní autori proste konštatujú, že vzťah pojmov Kumáni a Kypčakovia je sporný.
Dejiny Kumánov
Na začiatku 11. stor. časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný Kaukaz, neskôr aj do strednej a južnej Európy (Bulharsko, Krym), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V 13. stor. tzv. bieli Kumáni ušli pred Tatármi do Uhorska, kde ich aj s vládcom Kutenom prijal Belo IV. a usadil medzi Dunajom a Tisou.