Osmanská dynastia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Revízia 5132822 používateľa 95.85.177.81 (diskusia) bola vrátená
Riadok 21: Riadok 21:
== Sultáni a kalifovia ==
== Sultáni a kalifovia ==


* [[Selim I|Selim I.]]/[[Selim I|Selím I.]]/arab. [[Selim I|Salím I.]] ([[1512]]{{--}}[[1520]]), od [[1517]] kalif
* [[Selim I.]]/[[Selím I.]]/arab. [[Salím I.]] ([[1512]]{{--}}[[1520]]), od [[1517]] kalif
* [[Süleyman I.]]/[[Sülejman I.]]/[[Sulejman I.]]/[[Sulejmán I.]]/ arab. [[Sulajmán I.]] ([[1520]]{{--}}[[1566]])
* [[Süleyman I.]]/[[Sülejman I.]]/[[Sulejman I.]]/[[Sulejmán I.]]/ arab. [[Sulajmán I.]] ([[1520]]{{--}}[[1566]])
* [[Selim II.]]/varianty mena ako Selim I. ([[1566]]{{--}}[[1574]])
* [[Selim II.]]/varianty mena ako Selim I. ([[1566]]{{--}}[[1574]])

Verzia z 21:47, 29. január 2013

Osmanská dynastia alebo Osmani/Osmania alebo Osmanovci ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarano Osmánska dynastia/Osmáni, Otomanská dynastia/Otoman(ovc)i, zriedkavo zastarano Ottomanská dynastia/Ottoman(ovc)i) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za kalifov.

Bejovia

Sultáni

Medzivládie v rokoch 1402 – 1413, kedy prebiehal medzi Bayezidovými synmi boj o nástupníctvo.

Sultáni a kalifovia

Hlavy Osmanskej dynastie po roku 1924

Poznámka k prepisom

Osmanský turečtina sa zapisovala arabským písmom, ale výslovnosť nebola celkom rovnaká ako výslovnosť spisovnej arabčiny.

Existujú rôzne spôsoby prepisu osmanskej turečtiny do latinky (slovenčiny). Vyššie sú uvedené najprv prepisy opierajúce sa skôr o modernú tureckú latinku, potom nasledujú rôzne bežne používané prepisy, ktoré stoja niekde medzi prepisom opierajúcim sa o tureckú výslovnosť a o arabské písmo, a na záver sú za skratkou "arab." uvedené prepisy mien tak, ako by zneli, keby sa ich zápis chápal ako čisto arabský text (Mená osmanských vládcov sa totiž zvyknú niekedy prepisovať ako keby boli čisto arabské, pozri napr. The Cambridge Illustarted history of the islamic world, str. 308-309).

Turecké mená končiace sa na -d sú podľa niektorých jazykovedcov nesprávne a mali by sa končiť na -t, preto je v zozname vždy uvedená aj možnosť na -d aj možnosť na -t.