Spoločenstvo národov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
DragonBot (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
Riadok 138: Riadok 138:
[[ang:Þēodacynewīse]]
[[ang:Þēodacynewīse]]
[[ar:دول الكومنولث]]
[[ar:دول الكومنولث]]
[[arz:دول الكومنولث]]
[[arz:كومونويلث الامم]]
[[ast:Mancomunidá de Naciones]]
[[ast:Mancomunidá de Naciones]]
[[az:Millətlər Birliyi]]
[[az:Millətlər Birliyi]]

Verzia z 22:06, 8. február 2013

Spoločenstvo národov
Členské štáty Spoločenstva národov
Sídlo Marlborough House, Londýn
Členstvo 53 suverénnych štátov
Vedenie
vedúci Spoločenstva
generálny tajomník
zástupca gen. tajomníka

Alžbeta II.
Don McKinnon (od roku 1999)
Ransford Smith
Založenie
ako "Britské spoločenstvo národov"
ako "Spoločenstvo národov"

1926
1949

Spoločenstvo národov (-slov. normovaný tvar; iné názvy Commonwealth, Britské spoločenstvo národov, Spoločenstvo, po angl. Commonwealth of Nations, skrátene Commonwealth) je voľné združenie Spojeného kráľovstva a jeho bývalých domínií a kolónií.

V štátoch Spoločenstva národov žije približne 1,8 miliardy ludí.

Názvy

Do roku 1931 existovalo Britské impérium. Pojem Britské spoločenstvo národov vznikol už v roku 1926 kedy bol na Britskej konferencii definovaný ako skupina „autonómnych spoločenstiev v rámci Britského impéria, ktoré sú si postavením rovnocenné, v žiadnom prípade nie sú si podriadené ani v domácich ani v zahraničných záležitostiach, hoci ich spája spoločná oddanosť Korune a hoci sú slobodne združené ako členovia Britského spoločenstva národov.“ Roku 1931 nasledovalo oficiálne premenovanie Britského impéria vo Westminsterskom štatúte na Britské spoločenstvo národov. Názov bol skrátený na Spoločenstvo národov prvýkrát v Londýnskej deklarácii 27. 4. 1949 (podľa iných zdrojov už roku 1946).

Dnes sa označenie Spoločenstvo niekedy používa spätne na celú dobu existencie tohoto spoločenstva, ktorého formálnou hlavou je britský panovník, v súčasnosti teda Alžbeta II.

Orgány

Na čele Spoločenstva je britská kráľovná. Sekretariát Spoločenstva bol vytvorený v roku 1965 v Londýne a je ústrednou koordinačnou inštitúciou a poradným orgánom Valného zhromaždenia OSN.

Dejiny

Koncom 19. storočia počas vlády britskej kráľovny Viktórie sa dostalo Britské impérium do fázy svojho najväčšieho územného rozmachu. Okrem materskej krajiny (Spojeného kráľovstva) zaberalo impérium obrovské zámorské územie, ako napríklad:

Po skončení prvej svetovej vojny sa dostali do správy britského impéria mandátne územia, ktoré boli pred vojnou nemeckými kolóniami. Zanedlho potom sa začal rozklad integrity spoločenstva vďaka vzniku štatútu domínií v prípade niektorých vtedajších kolóniach.

V roku 1931, kedy Spoločenstvo oficiálne vzniklo, boli zakladajúcimi členmi Spoločenstva: Austrália, Kanada, Spojené kráľovstvo, Slobodný írsky štát, Newfoundland, Nový Zéland a Južná Afrika.

Po druhej svetovej vojne začal celosvetový proces dekolonizácie a s tým súvisiaci rozpad spoločenstva. Do 60-tych rokov získala samostatnosť väčšina bývalých britských kolónií, samostatné krajiny ale väčšinou zostali členmi Spoločenstva aj naďalej.

Vzťah k britskej kráľovnej

Okrem Spojeného kráľovstva je v 15 štátoch britský panovník rešpektovaný ako hlava štátu (ako hlava Spoločenstva je však uznávaný všetkými členmi). V niektorých krajinách je britský panovník uznávaný ako taký, teda britský kráľ resp. kráľovná, v niekoľko málo prípadoch však nesie navyše titul kráľa tej-ktorej krajiny ako napr. v Austrálii alebo v Kanade (napr. Her Majesty Queen Elisabeth II, Queen of Australia).

Týchto 16 krajín, ktoré uznávajú Alžbetu II. ako hlavu štátu, sa zvyknú označovať ako Commonwealth Realm („Kráľovstvo Spoločenstva“) a popri Spojenom kráľovstve to sú: Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu.

Členské krajiny

Dnes je členom Spoločenstva 53 samostatných štátov a ďalej závislé územia a teritóriá pod správou Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu.

Súčasné členské krajiny Spoločenstva sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (zoradené podľa kontinentov a podľa roku, kedy krajiny po získaní svojej samostatnosti pristúpili k spoločenstvu). V tabuľke sú uvedené dnešné názvy štátov (prípadné historické názvy pozri vyššie alebo v článkoch k jednotlivým krajinám).

Členské krajiny Spoločenstva podľa kontinentov
Európa Austrália a Oceánia Afrika
Spojené kráľovstvo (1931) Austrália (1931) Juhoafrická republika (1931)
Cyprus (1961) Nový Zéland (1931) Ghana (1957)
Malta (1964) Západná Samoa (1970) Nigéria (1960)
Severná a stredná Amerika Tonga (1970) Sierra Leone (1961)
Kanada (1931) Fidži (1970) Tanzánia (1961)
Jamajka (1962) Papua-Nová Guinea (1975) Uganda (1962)
Trinidad a Tobago (1962) Šalamúnove ostrovy (1978) Keňa (1963)
Barbados (1966) Tuvalu (1978) Malawi (1964)
Bahamy (1973) Kiribati (1979) Zambia (1964)
Grenada (1974) Vanuatu (1980) Gambia (1965)
Dominika (1978) Nauru (1999) Botswana (1966)
Svätá Lucia (1979) Ázia Lesotho (1966)
Svätý Vincent a Grenadíny (1979) India (1947) Maurítius (1968)
Antigua a Barbuda (1981) Pakistan (1947) Svazijsko (1968)
Belize (1981) Srí Lanka (1948) Seychely (1976)
Svätý Krištof a Nevis (1983) Malajzia (1957) Namíbia (1990)
Južná Amerika Singapur (1965) Mozambik (1995)
Guyana (1966) Bangladéš (1972) Kamerun (1995)
  Maldivy (1982)  
  Brunej (1984)  

Poznámky k členstvu v spoločenstve

  • Okrem tu uvedených krajín patria do územia Spoločenstva samozrejme aj závislé územia Spojeného kráľovstva, závislé územia Austrálie a Nového Zélandu (teritóriá) a zvláštny status (asociovaného resp. pridruženého členstva) majú aj Cookove ostrovy a ostrov Niue (zväz s Novým Zélandom)
  • Niektoré krajiny vystúpením svoje členstvo prechodne prerušili: Pakistan (19721989), Fidži (19871997) a Juhoafrická republika (19611994)
  • Členstvo bolo suspendované pri Fidži (20002001), Pakistane (19992004), Nigérii (1995–1999) a Zimbabwe (od roku 2002 do vystúpenia v roku 2003)
  • Spoločenstvo opustili nasledujúce krajiny: Írsko (1949), Zimbabwe (2003) a tiež Newfoundland (pričlenením ku Kanade v roku 1949)
  • Niektoré britské kolónie sa po vyhlásení samostatnosti nestali členmi Spoločenstva (medzi tie patrí skupina štátov tvoriacich dnes USA alebo napr. Barma)
  • Niektoré územia skôr závislé na Spojenom kráľovstve, ako napr. Egypt, Izrael, Irak a Jordánsko, neboli nikdy súčasťou Spoločenstva, ale iba britským protektorátom alebo mandátnym územím

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy