Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky
Vegetator (diskusia | príspevky)
d
Riadok 1: Riadok 1:
'''Jan Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Neskôr pracoval a žil v [[Čechy|Čechách]]. Jeho synovia [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
'''Jan Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Neskôr pracoval a žil v [[Čechy|Čechách]]. Jeho synovia [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého (Karolov most, 1683)]]
[[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého ([[Karolov most]], 1683)]]
Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéu Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznačnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|viedenskom]] dvore.
Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|viedenskom]] dvore.


Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národní muzeum|Národním muzeu]]).
Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] na [[Karolov most|Karolovom moste]] a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie ''Pieta'', ktoré bolo v roku [[1859]] presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy ''Sv. Jozef'' a ''Krst Krista'', obe boli poničené počas revolúcie roku [[1848]] a dnes sú súčasťou zbierok [[lapidárium|Lapidária]] [[Národní muzeum|Národním muzeu]]).


So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmych slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.
So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe [[Toskánsky palác|Toskánskeho paláca]] na [[Hradčany (Praha)|Hradčanoch]], sú autormi [[inotaj|alegórie]] Siedmych slobodných umení na [[atika (na rímse)|atike]] a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v [[Manětín|Manětíne]], plastiky na zámku v [[Klášterec nad Ohří|Klášterci nad Ohří]] a [[Červený Hrádek|Červenom Hrádku]], výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v [[Libochovice|Libochoviciach]], hlavný [[oltár]] v kostole sv. Vojtecha [[Rád svätého Benedikta|benediktinského]] kláštora v [[Broumov (okres Náchod)|Broumove]] a ďalšie.

Verzia z 12:30, 10. február 2013

Jan Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (* 1652, Spišská Sobota - † 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár nemeckého pôvodu narodený na Slovensku. Neskôr pracoval a žil v Čechách. Jeho synovia Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári.

Socha sv. Jána Nepomuckého (Karolov most, 1683)

Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na viedenskom dvore.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Literatúra

  • BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (zde především kapitola Léta učení a studia, která se životu a tvorbě Jana Brokoffa věnuje nejvíce.)
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff