Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: Jedná sa → Ide, Avšak → Ale, replaced: a,h → a, h
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 31: Riadok 31:
|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||fournos||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||furno||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec
|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||fournos||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||furno||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec
|-
|-
|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||taverna||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||taverna||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia, hostinec
|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||taberna||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||taverna||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia, hostinec
|}
|}



Verzia z 23:47, 13. február 2013

Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.

V tomto období sa ako jazyk písomností a správy používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku Kapadóckych Grékov a Pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii a na Sicílií.

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny. Ide však hlavne o potomkov neskorších gréckych prisťahovalcov z rôznych končín Osmanskej ríše, pôvodní egyptskí Gréci boli pohltení Arabmi, teda zanikol aj ich jazyk.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

Najznámejším literárnym dielom písaným v stredovekej gréčtine je určite dielo Dijenis Akritas, známa je aj kronika z Peloponézu.

Latinské prvky v stredovekej gréčtine

Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej dob sa rímska kultúra na východe Rímskej ríše úplne helenizovala. Ale veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:

stredoveká gréčtina prepis (PSP) nová gréčtina prepis (fonetický) latinský ekvivalent slovenský preklad
αύγουστος augoustos hist. titul, nepoužíva sa augustus Augustus, titul rímskeho cisára
καίσαρ kaisar hist.titul, nepoužíva sa caesar cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
κομής komes hist.titul, nepoužíva sa comes komes, vysoký štátny úradník
οσπίτιον ospition σπίτι spiti hospitum dom
φόρος foros πλάκα plaka forum námestie
φούρνος fournos φούρνο furno fornus pec
ταβέρνα taberna ταβέρνα taverna taverna reštaurácia, hostinec

Pozri aj

Šablóna:Link GA