Neopozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami
d typografia |
d r2.7.1) (robot Pridal: tl:Positibismong lohikal |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
[[ru:Логический позитивизм]] |
[[ru:Логический позитивизм]] |
||
[[sv:Logisk positivism]] |
[[sv:Logisk positivism]] |
||
[[tl:Positibismong lohikal]] |
|||
[[tr:Mantıksal pozitivizm]] |
[[tr:Mantıksal pozitivizm]] |
||
[[uk:Логічний позитивізм]] |
[[uk:Логічний позитивізм]] |
Verzia z 11:49, 14. február 2013
Neopozitivizmus (iné názvy: novopozitivizmus alebo novopozitivistická škola) je súčasný filozofický smer.
Novopozitivisti sú logickí empiristi a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol Viedenský krúžok.
Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že poznanie a veda sa opierajú o skúsenosť, pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, argumentáciu a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za tautológie, ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. Filozofia sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.