Albrecht I. (Svätá rímska ríša)

Albrecht I.
rímsko-nemecký kráľ
Narodenie	júl 1255 Rheinfelden
Úmrtie	1. máj 1308, zavraždený Königsfelden
Odkazy
Commons	Albrecht I.
Biografický portál

Albrecht I., tiež známy ako Albrecht I. Habsburský (nem. Albert I., lat. Albertus I.) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.

Život

V mladosti bolo dané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.

Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto podporil Adolfa.

V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.

V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".

Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s Eliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.

Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.

Rodina a deti

Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tirolskou, dcérou grófa Meinharda II. Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.

1. Anna (1277/1279 – 19. marec 1327), vydatá prvýkrát v roku 1295 v Grazi za Hermanna, markgrófa brandenburského a druhýkrát v roku 1310 vo Vroclave za Henricha VI., vojvodu vroclavského
2. Agneša (1280 – 11. jún 1364), vydatá v roku 1296 vo Viedni za Ondreja III., kráľa uhorského a nezanechali potomstvo
3. Rudolf, vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca 1281 – 4. júl 1307), ženatý prvýkrát v roku 1300 s Blankou, nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa Filipa IV., a druhýkrát v roku 1306 s Eliškou Rejčkou, vdovou po českom kráľovi Václavovi III.
4. Alžbeta (1285 – 19. máj 1352), vydatá v roku 1304 za Fridricha IV., vojvodu lotrinského, a stala sa matkou 2 detí
5. Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III. (1289 – 13. január 1330), ženatý v roku 1314 s Alžbetou, dcérou aragónskeho kráľa Jakuba II.
6. Leopold I. (4. august 1290 – 28. február – 1326), ženatý v roku 1315 s Katarínou, dcérou savojského grófa Amadea V.
7. Katarína (1295 – 18. január 1323), vydatá v roku 1316 za Karola, vojvodu kalábrijského
8. Albrecht II. Chromý (12. december 1298 – 20. júl 1358), ženatý v roku 1324 s Janou z Pfirtu, dcéra pfirtského grófa Ulricha III.
9. Henrich (1299 – 3. február 1327), ženatý v roku 1314 s Alžbetou z Virneburgu
10. Meinhard (1330 – 1331)
11. Otto IV. (23. júl 1301 – 17. február 1339), ženatý prvýkrát v roku 1325 s Alžbetou Dolnobavorskou a druhýkrát v roku 1335 s Annou, sestrou českého kráľa Karola IV.
12. Jutta (1302 – 1329), vydatá v roku 1319 za Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu

Externé odkazy

• Archivio Segreto Vaticano (po taliansky)