Pešť: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 4: Riadok 4:
'''Pešť''' (maď. ''Pest'') bolo mesto v Uhorsku, od roku 1873 súčasť [[Budapešť|Budapešti]]. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť.
'''Pešť''' (maď. ''Pest'') bolo mesto v Uhorsku, od roku 1873 súčasť [[Budapešť|Budapešti]]. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť.


==Etymológia ==
Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj [[Budín]] (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148.<ref></ref>
Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj [[Budín]] (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148.


==Obyvateľstvo ==
==Obyvateľstvo ==

Verzia z 17:52, 17. február 2013

O Peštianskej župe pozri Peštianska župa.
Západná stanica v Pešti

Pešť (maď. Pest) bolo mesto v Uhorsku, od roku 1873 súčasť Budapešti. V slovenčine sa niekedy používa aj ako ľudové označenie pre celú Budapešť.

Etymológia

Názov pochádza zo slovanského, zrejme južnoslovanského, slova pre "pec" (peč, pešť a pod.), podľa vápenných pecí. V minulosti sa týmto názvom označoval aj Budín (porov. nemecký názov Budína "Ofen" - pec). Písomne doložená je Pešť až z roku 1148.

Obyvateľstvo

  • 1715: okolo 2500 obyvateľov, z toho 55,6 % Nemci, 19,4 % Maďari, 2,2 % Slováci, 22,8 % ostatní [1]
  • 1737: počet obyvateľov neuvedený, z toho 57,8 % Nemci, 22,5 % Maďari, 5,6 % Slováci, 14,1 % ostatní[2]
  • 1829: 62 471 obyvateľov, z toho okolo 59 000 Nemcov, 1 200 Slovákov, 1 200 Maďarov, 650 Srbov, 259 Grékov, 100 Rumunov.[3]

Referencie

  1. Budapest in: Pallas Nagy Lexikona [1]
  2. Budapest in: Pallas Nagy Lexikona [2]
  3. Beksics, G.:Magyarosodás és Magyrositás, 1883