Karen Horneyová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros (diskusia | príspevky)
-obr
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rozlíš.
Riadok 9: Riadok 9:
miesto_úmrtia = [[New York]], [[Spojené štáty|USA]]
miesto_úmrtia = [[New York]], [[Spojené štáty|USA]]
}}
}}
'''Karen Horneyová''' (* [[16. september]], [[1885]], [[Eilbek]] v [[Nemecko|Nemecku]] - † [[4. december]], [[1952]], [[New York]] v [[Spojené štáty|USA]]) bola nemecko-americká [[psychiater|psychiatrička]] a [[psychoanalýza|psychoanalytička]].
'''Karen Horneyová''' (* [[16. september]], [[1885]], [[Eilbek]] v [[Nemecko|Nemecku]] † [[4. december]], [[1952]], [[New York (mesto)|New York]] v [[Spojené štáty|USA]]) bola nemecko-americká [[psychiater|psychiatrička]] a [[psychoanalýza|psychoanalytička]].


Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterodamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v [[Hamburg]]u.
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterodamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v [[Hamburg]]u.


Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo [[Freiburg]]u na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku [[1904]]. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku [[1907]] vo [[Freiburg]]u na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku [[1909]] sa zosobášili.


Karen zároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s [[Karl Abraham|Karlom Abrahamom]], ktorý bol prvý uznávaný berlínsky [[psychoanalýza|psychonalytik]] a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa, ako hovorievala, „upútať svojou inteligenciou“. V roku 1911 zomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcéra Marianne a v roku 1916 dcéra Renate.
Karen zároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s [[Karl Abraham|Karlom Abrahamom]], ktorý bol prvý uznávaný berlínsky [[psychoanalýza|psychonalytik]] a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku [[1910]] zomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa, ako hovorievala, „upútať svojou inteligenciou“. V roku 1911 zomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcéra Marianne a v roku 1916 dcéra Renate.


V roku 1920 vznikla v [[Berlín]]e 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s [[Sigmund Freud|Freudovým]] pojmom [[závisť penisu|„závisť penisu“]], prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného [[ženský masochizmus|ženského masochizmu]], [[autoanalýza]], psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. [[model interpersonálnych štýlov]] a zaviedla pojem [[bazálna úzkosť]]. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.
V roku 1920 vznikla v [[Berlín]]e 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s [[Sigmund Freud|Freudovým]] pojmom [[závisť penisu|„závisť penisu“]], prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného [[ženský masochizmus|ženského masochizmu]], [[autoanalýza]], psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. [[model interpersonálnych štýlov]] a zaviedla pojem [[bazálna úzkosť]]. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.

Verzia z 13:31, 9. september 2006

Šablóna:Biografia Karen Horneyová (* 16. september, 1885, Eilbek v Nemecku – † 4. december, 1952, New York v USA) bola nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička.

Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterodamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v Hamburgu.

Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo Freiburgu na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.

Karen zároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s Karlom Abrahamom, ktorý bol prvý uznávaný berlínsky psychonalytik a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa, ako hovorievala, „upútať svojou inteligenciou“. V roku 1911 zomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcéra Marianne a v roku 1916 dcéra Renate.

V roku 1920 vznikla v Berlíne 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s Freudovým pojmom „závisť penisu“, prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného ženského masochizmu, autoanalýza, psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. model interpersonálnych štýlov a zaviedla pojem bazálna úzkosť. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.

Karen Horneyová zomrela 4. decembra 1952 v New Yorku na rakovinu.

Externé odkazy

  • Janet Sayersová. Matky psychoanalýzy. Praha: Triton, 1999