Vrstva (geológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 181.82.86.196 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Quebrada de Cafayate, Salta (Argentina).jpg|thumb|right|300px|Vrstvy]]
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]]
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]]
'''Vrstva''' alebo '''stratum''' je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]].
'''Vrstva''' alebo '''stratum''' je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]].

Verzia z 00:34, 24. február 2013

Vrstvy karpatského flyšového pásma v Poľsku

Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.

Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy bývajú pomenované podľa geografických objektov (mesto, región, pohorie, napr. lunzské vrstvy), kde sú prvýkrát opísané, alebo podľa charakteristickej litológie - hornín, ktoré ich tvoria (napr. menilitové vrstvy).

Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.

Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy[1]:

  • lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
  • doska: hrubá 1 - 20 cm
  • lavica: hrubá 20 - 100 cm
  • masívna vrstva: viac ako 100 cm

Referencie

  1. Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.