Radosť: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ko:기쁨 |
d Bot: Odstránenie 35 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q208195) |
||
Riadok 62: | Riadok 62: | ||
[[Kategória:Náboženstvo]] |
[[Kategória:Náboženstvo]] |
||
[[Kategória:Šťastie]] |
[[Kategória:Šťastie]] |
||
[[ar:المتعة]] |
|||
[[be-x-old:Задавальненьне]] |
|||
[[ca:Plaer]] |
|||
[[de:Genuss]] |
|||
[[en:Pleasure]] |
|||
[[eo:Plezuro]] |
|||
[[es:Placer]] |
|||
[[fa:لذت]] |
|||
[[fi:Nautinto]] |
|||
[[fr:Plaisir]] |
|||
[[gl:Pracer]] |
|||
[[gn:Angapyhy]] |
|||
[[he:עונג]] |
|||
[[hi:आनन्द]] |
|||
[[hr:Zadovoljstvo]] |
|||
[[ia:Placer]] |
|||
[[io:Plezuro]] |
|||
[[is:Ánægja]] |
|||
[[it:Piacere]] |
|||
[[ko:기쁨]] |
|||
[[la:Voluptas]] |
|||
[[ne:आनंद]] |
|||
[[new:आनन्द]] |
|||
[[nl:Genot]] |
|||
[[nov:Plesire]] |
|||
[[pl:Przyjemność]] |
|||
[[pt:Prazer]] |
|||
[[ru:Удовольствие]] |
|||
[[sh:Zadovoljstvo]] |
|||
[[sr:Задовољство]] |
|||
[[sv:Njutning]] |
|||
[[tl:Tuwa]] |
|||
[[uk:Задоволення]] |
|||
[[vo:Blesir]] |
|||
[[yi:פארגעניגן]] |
Verzia z 06:51, 10. marec 2013
Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu.[1]
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom).
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.
Príčiny
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať:[2]
- dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
- uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia,
- uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy,
- v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá).
Definície
Kresťanstvo
Biblia zobrazuje radosť z blízkosti Boha ako jeden z veľkých zdrojov síl, ktorý umožňuje prekonávať aj také situácie, ktoré sú ťažké a neradostné. kresťanstvo upozorňuje aj na radosť, spojenú so službou blížnemu.
V kresťanstve radosť býva spájaná s pôsobením Ducha svätého.
Budhizmus
Zakladateľ budhizmu Siddhártha Gautama si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil si nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.
Názory
Epikuros
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Podľa Epikura, spomedzi všetkých hodnôt je najhodnotnejšie priateľstvo[3], keďže zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, prostredníctvom neho sa uľahčuje medziľudská komunikácia, a ľahšie je dosiahnuteľná radosť, teda aj priateľstvo patrí k cieľom ľudského života.
Erich Fromm
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti.
Henri Bergson
Radosť vždy ohlasuje - hovorí Bergson -, že životu sa darí, že získava pôdu, že získal víťazstvo: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
Óda na radosť a hymna Európskej únie
Friedlich Schiller píše v básni Óde na radosť o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "dcéru z raja", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj Ludwig van Beethoven a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „evanjelium lásky, radosti a viery“.[4]
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov Európskej únie schválená a prijatá za oficiálnu hymnu Európskej únie. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavu zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov.
Referencie
- ↑ FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA
- ↑ Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.
- ↑ Epikurove dôležitejšie náuky XXVII
- ↑ Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby
Iné projekty
Externé odkazy
- Buddhizmus
- Európska hymna
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.