Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fa:قانون طبیعی
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 38 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q29524)
Riadok 14: Riadok 14:


{{Link FA|sv}}
{{Link FA|sv}}

[[ar:قانون علمي]]
[[ca:Dret natural]]
[[cs:Přirozené právo]]
[[da:Naturret]]
[[de:Naturrecht]]
[[el:Φυσικό Δίκαιο]]
[[en:Natural law]]
[[eo:Jurnaturalismo]]
[[es:Derecho natural]]
[[et:Loomuõigus]]
[[fa:قانون طبیعی]]
[[fi:Luonnonoikeus]]
[[fr:Droit naturel]]
[[gl:Lei natural]]
[[he:משפט הטבע]]
[[ia:Lege natural]]
[[is:Náttúruréttur]]
[[it:Giusnaturalismo]]
[[ja:自然法]]
[[ko:자연법]]
[[ku:Qanûna siruştî]]
[[la:Ius naturale]]
[[lb:Naturrecht]]
[[lt:Prigimtinė teisė]]
[[nl:Natuurrecht]]
[[nn:Naturrett]]
[[no:Naturrett]]
[[pl:Prawo natury]]
[[pt:Direito natural]]
[[ro:Drept natural]]
[[ru:Естественное право]]
[[simple:Natural law]]
[[sr:Prirodno pravo]]
[[sv:Naturrätt]]
[[tr:Doğal hukuk kuramı]]
[[uk:Природне право]]
[[vi:Luật của tự nhiên]]
[[zh:自然法]]

Verzia z 06:58, 10. marec 2013

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prírode.

Za ťažisko prirodzenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané, a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.

Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Šablóna:Link FA