Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami
opravy |
d Bot: Odstránenie 9 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q781168) |
||
| Riadok 28: | Riadok 28: | ||
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] |
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]] |
||
[[Kategória:Slovenskí generáli]] |
[[Kategória:Slovenskí generáli]] |
||
[[ar:أوغستين مالار]] |
|||
[[be:Аўгусцін Малар]] |
|||
[[be-x-old:Аўгустын Малар]] |
|||
[[en:Augustín Malár]] |
|||
[[hu:Augustín Malár]] |
|||
[[ja:アウグスチン・マラー]] |
|||
[[pl:Augustín Malár]] |
|||
[[ru:Малар, Августин]] |
|||
[[uk:Августин Малар]] |
|||
Verzia z 10:11, 10. marec 2013
| Augustín Malár | |
| slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenskej armády | |
 | |
| Narodenie | 18. júl 1894 Reitern, Rakúsko |
|---|---|
| Úmrtie | ? 1945 Sachsenhausen, Nacistické Nemecko |
Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † ? 1945, Sachsenhausen, Nacistické Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenskej armády.
Život
Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoprone. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne , súčasne aj veliteľom Vysokej vojnovej školy v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi a ilegálna SNR ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu Benešovej exilovej vlády.
V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova. Bol odvlečený do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.