Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 11:00, 10. marec 2013

Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.

Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.

Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.

Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):

skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
sarmatčina (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
alančina (stará osetčina; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov

@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
 [[Kategória:Vymreté jazyky]]
 [[Kategória:Iránske jazyky]]
-[[an:Luenga scita]]
-[[bg:Скитски език]]
-[[ca:Escita]]
-[[el:Σκυθικές γλώσσες]]
-[[en:Scythian languages]]
-[[fa:زبان سکایی باستان]]
-[[fi:Skyytin kieli]]
-[[fr:Langues scythes]]
-[[ja:スキタイ語]]
-[[ko:스키타이어]]
-[[la:Lingua Scythica]]
-[[pl:Język scytyjski]]
-[[pt:Línguas citas]]
-[[ru:Скифо-сарматский язык]]
-[[th:ภาษาไซเทีย]]
-[[tr:İskit dilleri]]
-[[uk:Скіфська мова]]