Wessex

Británia okolo roku 800

Wessex bolo jedno zo 7 anglosaských kráľovstiev (heptarchia) na území Veľkej Británie. Založili ho Sasi, asi Cerdik v roku 494. Od 9. storočia bolo najsilnejším z týchto kráľovstiev; z Wessexu pochádza aj kráľ Alfréd Veľký a Anglické kráľovstvo vlastne vzniklo tak, že Wessex dobyl susedné územia koncom 9. storočia a začiatkom 10. storočia. Neskôr, v období medzi rokmi 1016 – 1066, bol Wessex vojvodstvom.

Wessex sa rozprestieral na juhu a juhozápade Anglicka a bol pomenovaný podla Západných Sasov (West Saxons – Wessex).

Podla Anglosaskej kroniky Wessex založili rodoví vládcovia Cerdik a Cynrik. Postupne rozširovali svoje hranice a narážali na územia svojich susedov. Údajne ovládli oblasti dnešného Devonu a Cornwallu a takisto podnikali výboje do Mercie. Roku 825 Egbert porazil Merciu, neskôr jeho nadvládu uznala aj Northumbria a stal sa tzv. bretvaldom, vládcom Británie. Nikdy však nebol označovaný ako kráľ. Wessex budoval prepojený systém mestských opevnení, ktorí ich ochránil najmä pred nájazdmi Vikingov za vlády Alfréda Veľkého.

Alfréd Veľký bol najvýznamnejším králom wessexskej histórie. Keď sa roku 871 dostal k moci, zastavil ťaženie Dánov, neskôr ich dokonca vytlačil z časti krajiny a uzavrel prímerie. Alfréd ako prvý naozaj zjednotil všetky anglosaské kráľovstvá pod svoju vládu. Medzi dôležité centrá Západných Sasov patrili sídla založené ešte Rimanmi, Dorchester a Winchester – ktorý Alfréd roku 871 vyhlásil za hlavné mesto. Kráľovsky titul sa vo Wessexe nededil, ale vládcom sa stal vždy najsilnejší vodca spomedzi popredných rodov. Po obsadení Mercie sa severná hranica Wessexu nachádzala pravdepodobne v okolí rieky Temže, neďaleko Londýna. V období bitky pri Hastingse (1066) vládol vo Wessexskom vojvodstve rod Godwinovcov, z ktorého pochádzal aj súper Viliama Dobyvateľa o trón Harold II.