Černovská tragédia

Kostol Panny Márie Ružencovej

Černovská tragédia (iné názvy: černovský masaker, černovská masakra, masaker/masakra v Černovej, udalosti v Černovej) je krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku.

V Černovej (časť Ružomberka) si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, postavili katolícky kostol. Dedinčania trvali na tom, aby kostol požehnal ich rodák. Spišský biskup Párvy rozhodol inak, Hlinka bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. V čase udalostí v Černovej bol na prednáškovom turné na Morave. Dva pánske koče prišli na požehnanie kostola, dedinčania protestovali, žandári štyrikrát strieľali do ľudí.

Tragédia mala 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo odsúdených do väzenia alebo k peňažným trestom. Udalosti pripomína v cintoríne pamätník a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Dedina si každoročne pripomína túto udalosť.

== Následky == Tragéd povie to sa nedá Toto „úradné opatrenie“ bolo jednou z najkrvavejšich udalostí posledných rokov dualizmu v Rakúsko-Uhorsku, vyvolalo veľké protesty v európskej dobovej tlači. Medzi významnými osobnosťami, ktoré protestovali bol francúzsky spisovateľ Viliam Ritter, anglický novinár a historik Robert William Seton-Watson, nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny Bjørnstjerne Bjørnson, českí poslanci rakúskeho parlamentu i predseda rakúskeho parlamentu. Černovská tragédia definitívne obrátila pozornosť svetovej verejnosti na vtedajší prístup k národnostiam v Uhorsku.

Americkí Slováci využili túto tragédiu na tlačovú ofenzívu za slovenskú myšlienku. Táto tragédia prispela k tomu, že po príkaze pápeža Pia X. boli maďarské úrady nútené Andreja Hlinku rehabilitovať. Andrej Hlinka v roku 1910 na sviatok Petra a Pavla nakoniec požehnal kostol v rodnej dedine.

Priebeh a súvislosti udalosti

V Černovej dedinčania trvali na tom, aby novopostavený kostol požehnal ich rodák Andrej Hlinka, ktorý bol v tom čase suspendovaný spišským biskupom Párvym kvôli obvineniam z protimaďarského poburovania počas kortešačiek Vavra Šrobára v r. 1906. Požehnaním kostola bol biskupom poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik, ktorý sa aj so sprievodom 27. októbra 1907 vypravil do Černovej. V prvom kočiari sedel slúžny Pereszlényi, rodený Maďar, hajdúch Jozef Veverica a priateľ slúžneho Ján Buzy. V druhom koči sedel dekan Pazúrik, Jozef Fischer, katechéta Izidor Kalocsai a ludrovský administrátor František Hanzélyi. Boli sprevádzaní spolu 13 hajdúchmi – napospol slovenskej národnosti.

Ulička, v ktorej sa nachádza škola, bola veľmi tesná a ľudí v nej bolo okolo 400. Keď sa kočiare približovali, vítali ich výkriky: Nechceme vás! Preč odtiaľto!

Kočiš slúžneho zastavoval, keď videl, že ďalej sa medzi ľudí ísť nedá. Ale vedľa sediaci hajdúch Jozef Veverica – Slovák, rodák z Černovej – vzal bič a šľahal do koní i do hláv zhromaždených ľudí. Dedinčan Jozef Demko chytil kone za uzdu a pokúsil sa ich zastaviť. Následne vydal veliteľ žandárov Ján Ladiczky, rodený Slovák, rozkaz strieľať. Žandári, ktorí stáli po oboch stranách uličky, vypálili po štyri razy. Zastrelili 15 ľudí, 10 ťažko a 60 ľahšie zranili. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých 40 odsúdili na žalár v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov, rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Hore menovaný slúžny Pereszlényi bol aj hlavným spravodajcom vtedajšej maďarskej tlače z procesu po masakri.

K príbehu patrí, že za hlavného vinníka tragédie národovecká verejná mienka dlho považovala dekana Pazúrika, ktorý hoci sľúbil, že sa požehnania nezúčastní, svoj sľub nedodržal. Po roku 1918 bol Hlinkom rehabilitovaný a stal sa jedným z jeho blízkych spolupracovníkov.

Andreja Hlinku zastihla správa o udalostiach v Černovej na jeho prednáškovom turné po Čechách a Morave. Všade ho vítali ako hrdinu a martýra, na čo vyslovil ďalšie nelichotivé výroky na adresu Uhorska. Tie mu následne pred súdom ďalej priťažili a bol odsúdený na celkom 27 mesiacov, ktoré si odpykával v Segedínskej väznici, počnúc decembrom 1907.

Po odpykaní trestu požiadal biskupa Párvyho o odpustenie a aj v dôsledku pápežovej intervencie mu bolo odpustené (pamätné pobozkanie biskupovej pravice), na znak čoho mohol v roku 1910 požehnať kostol vo svojom rodisku.

Externé odkazy

• Podrobný opis udalosti v knihe Racial Problems in Hungary od Roberta Williamsa Seton-Watsona kapitola XVII A Political Trial in Hungary and its Sequel (anglicky)
• Černovská tragédia (anglicky)
• Pamätná známka
• Černovská masakra