Aiolos (syn Helléna): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 10 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q406388)
Riadok 28: Riadok 28:


[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]

[[bg:Еол (син на Елин)]]
[[ca:Èol (fill d'Hel·lè)]]
[[de:Aiolos (Stammvater)]]
[[eo:Eolo (praulo)]]
[[fr:Éole fils d'Hellen]]
[[hu:Aiolosz thesszáliai király]]
[[it:Eolo (Elleno)]]
[[pl:Eol (syn Hellena)]]
[[pt:Éolo (filho de Heleno)]]
[[ru:Эол (сын Эллина)]]

Verzia z 09:02, 16. marec 2013

Aiolos (iné názvy: Aeolus, nesprávne(?) Aiólos, zriedkavo Eol; starogr. ΑἴολοςAiolos, latinsky Aeolus) je v gréckej mytológii syn praotca Grékov Helléna. Bol kráľ v Tesálii a zakladateľ kmeňa Aiolov.

Aiolos bol najstarším synom Helléna a jeho manželky nymfy Orséis. Jeho mladšími bratmi boli Xuthos a Dóros. Po smrti Helléna sa nástupcom na tesálskom tróne stal jeho prvorodený syn Aiolos.

Zo vzťahu Aiola a Cheirónovej dcéry veštice Theie sa narodila Melanippé[1]. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na Arné a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí Poseidónovi a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno Aiolos a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom Boiótos matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.

Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s Enaretou dcérou Déimacha s ktorou mal mnoho detí – najviac antických autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat[2] , ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.

Aiolos mal päť dcér, Kanaku, Alkyonu, Perimédu, Kalyku, Peisidiku a sedem synov:

Po jeho smrti sa kráľom Tesálie stal syn Salmóneus, ​​aj keď podľa zákona ním mal byť prvorodený Sizyfos.

Mnohí neskorší antickí autori stotožňovali tesálskeho kráľa Aiola s Aiolom vládcom vetrov, ale iní tvrdili, že medzi nimi žiadny vzťah neexistuje.

Referencie

  1. Hyginus Mythographus, Fabulae, 157.
  2. Pseudo-Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2 – 3.

Zdroje