Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 13:14, 2. apríl 2013

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (* 1652, Spišská Sobota - † 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár nemeckého pôvodu narodený na Slovensku. Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Neskôr pracovali a žili v Čechách. Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári.

Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na viedenskom dvore.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Literatúra

BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (zde především kapitola Léta učení a studia, která se životu a tvorbě Jana Brokoffa věnuje nejvíce.)
VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Jan Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Neskôr pracoval a žil v [[Čechy|Čechách]]. Jeho synovia [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
+'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (* [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na [[Slovensko|Slovensku]]. Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Neskôr pracovali a žili v [[Čechy|Čechách]]. Synovia Jána Brokoffa [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári.
 [[Súbor:John of Nepomuk.jpg|thumb|Socha sv. Jána Nepomuckého ([[Karolov most]], 1683)]]
 Okolo roku [[1680]] odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných [[Česko|Čiech]]. V roku [[1692]] sa usadil na [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste pražskom]], kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na [[Viedeň|viedenskom]] dvore.