Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami
rozšírenie, aktualizácia, infobox |
formulácia |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (*23. jún [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † 28. december [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na severnom [[Slovensko|Slovensku]]. |
'''Ján Brokoff''', známy aj ako '''Johann Brokoff''', (*23. jún [[1652]], [[Spišská Sobota]] - † 28. december [[1718]], [[Praha]]) bol [[barok]]ový [[sochár]] a rezbár [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu narodený na severnom [[Slovensko|Slovensku]]. |
||
== Rodinné zázemie == |
== Rodinné zázemie == |
||
Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. |
Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. |
||
Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári. Syn [[Anton Šebastián Brokoff]] bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do [[Čechy|Čiech]]. |
Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa [[Michal Jan Josef Brokoff]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]] boli tiež sochári. Syn [[Anton Šebastián Brokoff]] bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do [[Čechy|Čiech]]. |
||
Verzia z 14:11, 2. apríl 2013
| Ján Brokoff | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Johan Brokoff |
| Narodenie | 23. jűn 1652 Spišská Sobota, dnes miestna časť mesta Poprad |
| Bydlisko | Praha |
| Pôsobenie | sochár, rezbár |
Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (*23. jún 1652, Spišská Sobota - † 28. december 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár nemeckého pôvodu narodený na severnom Slovensku.
Rodinné zázemie
Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári. Syn Anton Šebastián Brokoff bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do Čiech.
Životné osudy a umelecká tvorba
Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. S manželkou Alžbetou mali štyri deti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéru Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian sa stal najvýznamnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na viedenskom dvore.
Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).
So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.
Literatúra
- BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola Léta učení a studia)
- VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff
