Ján Brokoff: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jan Brokoff|1068434}}
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Hudobný umelec
{{Infobox Sochár
| Meno = Ján Brokoff
| Meno = Ján Brokoff
| Obrázok = Replace this image male.png
| Obrázok = Replace this image male.png

Verzia z 06:43, 4. apríl 2013

Šablóna:Infobox Sochár

Ján Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (*23. jún 1652, Spišská Sobota, Uhorsko, potom Československá republika, dnes Slovenská republika - † 28. december 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár karpatsko–nemeckého pôvodu narodený v regióne Spiš na dnešnom severovýchodnom Slovensku.


Rodinné zázemie

Rodina Brokoff pôvodne pochádzala zo Spišského Podhradia, odkiaľ presídlila do Spišskej Soboty. Ján pochádzal z rodiny spišskosobotského obuvníka Ondreja B. Bol ženatý a mal 7 detí, z nich 5 synov. Manželka – Alžbeta rod. Spinglerová.Synovia Jána Brokoffa Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári. Syn Anton Šebastián Brokoff bol dvorný básnik vo Viedni. Neskôr rodina presídlila do Čiech.


Životné osudy a umelecká tvorba

Socha sv. Jána Nepomuckého (Karolov most, 1683)

Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinnej sochárskej dielne.

Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha sv. Jána Nepomuckého na Karolovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského (nemocnica pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národním muzeu).

So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kostole sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.

Literatúra

  • Kolektív autorov – Slovenský biografický slovník, I. zväzok, A–D, Martin 1989
  • BLAŽÍČEK, Oldřich J. Ferdinand Brokof, Odeon, Praha 1976, s. 23-43, (tu predovšetkým kapitola Léta učení a studia)
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 7. sešit : Bra-Brum. Praha : Libri, 2007. 110-224 s. ISBN 978-80-7277-248-3. S. 193-194.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Brokoff

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Brokoff na českej Wikipédii.