Koreňonožce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d zmena poradia v Kategória:Koreňonožce: " " pomocou použitia HotCat
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 25 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q506524)
Riadok 317: Riadok 317:
[[Kategória:Koreňonožce| ]]
[[Kategória:Koreňonožce| ]]


[[ar:متموريات الحركة]]
[[az:Kökayaqlılar]]
[[be:Караняножкі]]
[[bg:Кореноножки]]
[[ca:Ameboide]]
[[cs:Kořenonožci]]
[[de:Wurzelfüßer]]
[[en:Amoeboid]]
[[es:Rizópodo]]
[[et:Juurjalgsed]]
[[eu:Sarcodina]]
[[fr:Amibe]]
[[id:Rhizopoda]]
[[it:Sarcodina]]
[[ja:肉質虫]]
[[ka:სარკოდინები]]
[[ko:육질충류]]
[[lt:Ameboidai]]
[[nl:Wortelpotigen]]
[[pl:Sarkodowe]]
[[pl:Sarkodowe]]
[[ro:Sarcodine]]
[[ru:Саркодовые]]
[[sv:Amöbadjur]]
[[tr:Kökbacaklılar]]
[[tt:Саркодлылар]]
[[vi:Amip]]

Verzia z 22:37, 4. apríl 2013

Koreňonožce (lat. Rhizopoda v širšom zmysle alebo Sarcodina) bol v starších systémoch taxón (podkmeň, kmeň, trieda a pod.) prvokov. Zahŕňal prvoky s premenlivým tvarom tela, krytým tenkou povrchovou membránou. Taxón sa skladal z taxónov Rhizopoda v užšom zmysle alebo Rhizopodea (po slovensky meňavkovce alebo panôžkavce) a Actinopoda alebo Actinopodea (po slovensky nitkonožce); v niektorých textoch koreňonožce taxón Actionopoda nezahŕňali.

Zaradenie v aktuálnom systéme

V systémoch používaných od roku 2005 taxóny patriace pod bývalé koreňonožce (Sarcodina) tvoria časti moderných taxónov Amoebozoa, Rhizaria, Excavata a Chromalveolata (presnejšie Stramenopila).[1]

Charakteristika

V. Franc podáva nasledujúcu charakteristiku koreňonožcov:

Tenká povrchová blana na povrchu umožňuje vytváranie panôžok, ktoré slúžia na pohyb aj fagocytárne prijímanie potravy. Telo je často v schránke, ktorá môže byť z rôzneho materiálu. Cytoplazma je obyčajne rozlíšená na ektoplazmu a endoplazmu. Majú jedno alebo viac nediferencovaných jadier, u Amoebida, Foraminifera a Mycetozoa sa vyskytujú mnohojadrové plazmódiové štádiá. Pohlavné rozmnožovanie (autogamia so vznikom bičíkatých gamét) bola zistená len u niektorých druhov. Sú to akvatické, edafické aj parazitické prvoky.

Do nadtriedy Rhizopoda patria vodné až edafické prvoky, často aj parazity alebo komenzály. Pre nadtriedu sú typické panôžky (pseudopódie), ktoré môžu byť lalôčikovité (lobopódie), tenké, predĺžené (filopódie) alebo navzájom poprepájané (retikulopódie). Telo je ukryté v schránke alebo holé.

Do nadtriedy Actinopoda patria vodné prvoky s guľovitým telom, ukrytým zväčša v schránke, ktorá môže byť chitinózna, kremičitá alebo zo SrSO4. Majú veľmi jemné filopódie alebo axopódie (dlhé tenké panôžky so spevňujúcim centrálnym filamentom). Rozmnožujú sa nepohlavne alebo menej často pohlavne, kopuláciou bičíkatých gamét. Až na výnimky sú súčasťou planktónu.

Systém

Bioweb (2008) [2]

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

V. Franc (2005)

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

Cavalier-Smith (1993) [3]

Bývalých koreňonožcov (Sarcodina) autor rozdelil nasledovne (str. 977, 978 a i.): Niektoré rody (napr. Chrysamoeba) umiestnil do kmeňa Heterokonta z ríše Chromista. Aj kmeň Chlorarachniophyta umiestnil do ríše Chromista. Kmeň Archamoebae umiestnil do ríše Archezoa. Do ríše prvoky umiestnil nasledovné taxóny koreňonožcov (taxóny uvedené v zátvorke sú uvedené len na uľahčenie orientácie):

(Prvoky:)

Stöcker at al. (1986) [4]

trieda Rhizopoda v širšom zmysle:

Actinopoda sa niekedy radí ako samostatná trieda.

Corliss (1984) [5]

(-) Rhizopoda:

Levine et al. (1980) [6]

podkmeň Sarcodina:

Ferianc (1978) [7]

kmeň koreňonožce (Rhizopoda):

Pyramída (1976) [8]

kmeň koreňonožce (Rhizopoda):

Кrејča et al. (60. roky/1997) [9]

Text odkazuje na zdroje z 50. a 60. rokov.

podkmeň koreňonožce (Sarcodina):

  • trieda panôžkavce (Rhizopodea)
  • trieda nitkonožce (Actinopodea)

Kratochvíl, Bartoš (1954) [10]

Rovnaký systém je uvedený v Encyklopédii medicíny, slovenské názvy sú teda odtiaľ.

trieda koreňonožce (Rhizopoda):

Referencie

  1. TIRJAKOVÁ, Eva. Postavenie jednobunkovcov v novokoncipovaných systémoch [online]. Bratislava: Katedra zoológie, PF UK, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online.
  2. PAUČÍK, Peter. Systém živej prírody [online]. REV. 2008-11-08, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online.
  3. CAVALIER - SMITH, C.. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews, december 1993, roč. 57, čís. 4, s. 953-94. Dostupné online.
  4. STÖCKER ET AL.. Biologie, Band 2. [s.l.] : [s.n.], 1986. (nemecky)
  5. CORLISS, J.O.. The kingdom Protista and its 45 phyla. BioSystems, roč. 17, čís. 2, s. 87-126. Dostupné online.
  6. Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. A newly revised classification of the protozoa. J. Protozool. 27: 37-58. citované v: Laybourn-Parry: A functional biology of free-living Protozoa
  7. FERIANC, Oskár. Slovenské mená zoologického systému. Kultúra slova, 1978, roč. 12, čís. 5, s. 166-175. Dostupné online.
  8. Koreňonožce. Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, 1976.
  9. KREJČA, J.. Veľká kniha živočíchov. [s.l.] : [s.n.], 1997.
  10. KRATOCHVÍL, J.; BARTOŠ, E.. Soustava a jména živočichů. [s.l.] : [s.n.], 1954. (česky)