Kaštieľ: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 09:11, 7. apríl 2013

Renesančný kaštieľ v Diviakoch (mestská časť Turčianskych Teplíc)

Kaštieľ (z lat. castellum, t. j. pevnosť, zámok) bolo mestské a vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana, ktoré vystriedalo stredoveký hrad alebo zámok.

Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc barokom obyčajne v parku. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne opevnené. Neskôr, najmä od konca 16. a začiatkom 17. storočia v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým nábytkom, umeleckými dielami a doplnkami ale i dotváranie priľahlej krajiny k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné bašty a arkiere, ozdobné atiky a strieľne, vnútorné dvory, mohutné veže a brány).

Kaštiele na Slovensku

Na Slovensku sa zachovali početné typy kaštieľov. Ojedinele sú zastúpené pôvodne gotické kaštiele mnoho ráz prestavované (napr. goticko-renesančný v Parížovciach (dnes stojí v areáli skanzenu v Pribyline), pôvodne gotický kaštieľ v Humennom). Omnoho hojnejší je výskyt renesančných a klasicistických kaštieľov.

Renesančné kaštiele sa vyskytujú vo viacerých architektonických typoch, napr. typ výrazných kubických tvarov a prostých proporcií (Betlanovce, Divinka, Hájniky), s nárožnými baštami a arkiermi (Mokraď, Považské Podhradie, Dolná Mičiná, Necpaly, Diviaky), nepravidelného tvaru, trojkrídlové alebo štvorkrídlové kaštiele s vnútorným arkádovým nádvorím (Bošany, Zemianske Kostoľany, Fričovce, Pečovská Nová ves, Horné Lefantovce, Brunovce, Bytča, Strážky, Pruské, Topoľčianky) s osobitnými hradbami opevnené kaštiele (Divín, Hronsek, Nižná Šebastová, Sereď).

Z menej početných barokových kaštieľov medzi typické patria najmä v Bernolákove, vo Veľkom Bieli, v Bijacovciach a v Markušovciach.

Klasicistické kaštiele mávajú uprostred hlavného priečelia stĺpový portikus s tympanónom, po boku hlavnej budovy nižšie hospodárske krídla, záhradné priečelie nadväzuje výhľadom na park (napr. kaštiele v Dolnej Krupej, v Pečeňadoch a v Topoľčiankach).

Kaštiele sa ojedinele stavali aj v druhej polovici 19. storočia či dokonca v 20. storočí (Budmerice, Kunerad, Abrahám).

Z hľadiska využiteľnosti sa niektoré kaštiele stali i kultúrnymi strediskami (kaštieľ v Strážkach alebo v Bytči).

Dnešné využitie kaštieľov je rôznorodé. Niektoré našli využitie ako objekty pre muzeálne expozície (Betliar, Markušovce, Dolná Krupá, Strážky, Topoľčianky), ďalšie slúžia ako hotely či penzióny (Fričovce, Topoľčianky), kaštiele v obecnom vlastníctve či vo vlastníctve rôznych spoločenských či štátnych organizácií využívajú konkrétne subjekty na rôzne účely (radnice, sídla firiem, školy, internáty, domovy sociálnych služieb a pod.). Väčšina kaštieľov však v súčasnosti chátra a ich ďalší osud je neistý.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštieľ

Pozri aj

Zdroj

Encyklopédia Slovenska. Bratislava : Veda, 1979.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 '''Kaštieľ''' (z [[latinčina|lat.]] ''castellum'', t. j. pevnosť, zámok) bolo [[mesto|mestské]] a [[vidiek|vidiecke]] sídlo [[šľachta|šľachtica]] alebo bohatého [[zeman]]a, ktoré vystriedalo [[stredovek]]ý [[hrad]] alebo [[Zámok (stavba)|zámok]].
-Skromnejšie sídla zemanov, ale aj mestské šľachtické obydlia nazývame [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriami]].
 Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc [[barok]]om obyčajne v [[park]]u. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne [[opevnenie|opevnené]]. Neskôr, najmä od konca [[16. storočie|16.]] a začiatkom [[17. storočia]] v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým [[nábytok|nábytkom]], umeleckými dielami a doplnkami ale i dotváranie priľahlej [[krajina (kraj)|krajiny]] k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné [[bašta (architektúra)|bašty]] a [[arkier]]e, ozdobné [[atika (na rímse)|atiky]] a strieľne, vnútorné [[dvor (architektúra)|dvory]], mohutné [[veža (stavba)|veže]] a [[brána (hlavný vstup)|brány]]).