Chvostnaté obojživelníky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:25, 7. apríl 2013

Mlokotvaré alebo staršie mloky (lat. Caudata alebo Urodela) sú rad obojživelníkov. Sú rozšírené v Európe a v Ázii (vrátane Japonska a Taiwanu).

MLOKY

Mloky (Caudata) tvoria jedinú skupinu obojživelníkov s dobre vyvinutým chvostom v dospelosti. Pre tvar tela ich často zamieňame s jaštericami, ktoré patria medzi plazy. Mloky však majú vlhkú kožu bez šupín, nemajú nozdry a nikdy nemajú na predných nohách viac ako 4 prsty. Skupina mlokov obsahuje asi 250 druhov. Hojné sú na severnej pologuli, najmä v Severnej Amerike.

Ako iné obojživelníky, aj mloky potrebujú pre život dostatok vlahy, neznášajú horúčavy. Veľkosť mlokov sa pohybuje od drobných, len 2 cm dlhých živočíchov až po tažké, 1,5 m dlhé obludy.

Mloky nemajú bubienok ani stredné ucho, takže nevnímajú zvuky šíriace sa vzduchom, zato reagujú na záchvevy pôdy. Dobre vyvinutý čuch im je dôležitým pomocníkom pri vyhľadávaní potravy. Niektoré suchozemské druhy vyhľadávajú potravu aj zrakom. Všetky mloky sú mäsožravé, pokúšajú sa zožrať všetko, čo je dosť malé na to,aby to mohli prehltnúť: hmyz, červy a iné drobné živočíchy, živé či mŕtve.

Druhy na Slovensku

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) Má čiernu farbu s výraznými žltými škvrnami. Dosahuje dĺžku 20 cm. Vyskytuje sa v lesoch, najmä listnatých a vajíčka znáša do prameňov a potokov – nie do mokradí (počas kladenia sa z nich liahnu larvy). Dospelé jedince sú celý rok na suchu.

Mloky

Dorastajú do dĺžky 14 cm. Vajíčka lepia po jednom na rastliny v mokradi (nie v potoku). Dospelé jedince sú na jar a v lete v mokradiach. Samce majú počas pobytu vo vode na chrbte a zvrchu a zospodu chvosta okrasné lemy.

Larvy sú podobné larvám salamandry. Ak nájdeme larvy v mláke pri potoku a nevieme, či sú to z potoka vyplavené salamandry alebo do mláky znesené mloky, rozlišíme ich nasledovne: salamandra má vzdialenosť medzi nozdrami väčšiu ako vzdialenosť medzi nozdrou a okom, u mloka je vzdialenosť medzi nozdrami menšia.

Mloky patria medzi najzraniteľnejšie obojživelníky, sú citlivé na prítomnosť dravých rýb v mokradi a vyžadujú zarastené mokrade.

•Mlok obyčajný - veľkosť do 9 cm, výskyt v lesných koľajách, v menších zarastených nádržiach a jazierkach, v nižších a stredných polohách.

•Mlok veľký – veľkosť do 14 cm, výskyt v menších zarastených vodných plochách, v nížinách a stredných polohách, najohrozenejší druh mloka.

•Mlok vrchovský – veľkosť do 9 cm, výskyt ako mlok obyčajný, ale vyššie polohy.

•Mlok karpatský – veľkosť do 9 cm, ako mlok obyčajný, ale centrálne pohoria Slovenska.

Systematika

†Jeholotriton paradoxus
†Pangerpeton sinensis
†Laccotriton subsolanus
†Sinerpeton fengshanensis
?rod †Marmonerpeton
?nadčeľaď †Prosirenoidea
- ? čeľaď †Prosirenidae
nadčeľaď †Karauroidea
- čeľaď †Karauridae
(-) Urodela
- ?rod †Liaoxitriton
- nadčeľaď Cryptobranchoidea (=Cryptobranchiformes)
  - čeľaď veľmlokovité (Cryptobranchidae)
  - čeľaď pamlokovité (Hynobiidae)
- nadčeľaď Salamandroidea v širšom zmysle (=Salamandriformes)
  - ?†Comonecturoides marshi
  - †Iridotriton hechti
  - ?rod †Apricosiren
  - ?rod †Calverpeton
  - ?rod †Hylaeobatrachus
  - †rod Valdotriton
  - ? čeľaď †Scapherpetontidae
  - ? čeľaď †Batrachosauroididae
  - čeľaď Rhyacotritonidae
  - čeľaď mločíkovité (Plethodontidae)
  - čeľaď úhoríkovité (Amphiumidae)
  - čeľaď jaskyniarovité (Proteidae)
  - (-) Salamandroidea v užšom zmysle
    - čeľaď salamandrovité (Salamandridae)
    - (-) Ambystomatoidea
      - čeľaď axolotlovité (Ambystomatidae)
      - čeľaď veľaxolotlovité (Dicamptodontidae)
- nadčeľaď Sirenoidea (=Meantes, Trachystomata)
  - čeľaď sirénovité (Sirenidae)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chvostnaté obojživelníky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chvostnaté obojživelníky