Šalamúnove ostrovy (štát): Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 141 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q685) |
doplnenie údajov, základné informácie, história, pevnina, podnebie a obyvateľstvo Značka: možný spam |
||
| Riadok 73: | Riadok 73: | ||
[[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] |
[[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] |
||
[[Kategória:Šalamúnove ostrovy| ]] |
[[Kategória:Šalamúnove ostrovy| ]] |
||
== Základné informácie == |
|||
''' Svetadiel:''' Austrália a Oceánia |
|||
''' Štátne zriadenie:''' parlamentná monarchia |
|||
''' Oficiálny názov štátu:''' slovensky – Šalamúnove ostrovy |
|||
''' Miestny názov:''' Solomon Islands |
|||
''' Rozloha:''' 28 450 km2 |
|||
''' Počet obyvateľov:''' 523 000 |
|||
''' Hlavné mesto:''' Honiara |
|||
''' Počet obyvateľov hlavného mesta:''' 53 800 |
|||
''' Ďalšie dôležité mestá:''' Aola, Gizo, Yandina |
|||
''' Hustota zaľudnenia:''' 18,1 obyv./km2 |
|||
''' Úradný jazyk:''' angličtina |
|||
''' Mena:''' dolár |
|||
''' Administratívne územné členenie:''' 7 provincí a hlavné mesto |
|||
''' Vznik štátu:''' 1. júla 1978 |
|||
''' Hlava štátu:''' generálny guvernér Frank Kabui |
|||
''' Predseda vlády:''' Danny Phillip |
|||
''' Minister zahraničných vecí:''' Nollen Leni |
|||
== História == |
|||
Prvý Európan, ktorý sa dostal na ostrovy bol španielsky bádateľ Álvaro de Mendaňa de Neira v roku 1568. Následne, staré kresťanské povesti hovoria, že tu nenašiel len zlato ale zároveň aj objavil miesto kde biblický kráľ Šalamún získal zlato na jeho chrám v Jeruzaleme. Ostrovy teda získali meno Islas de Solomón (zo španielčiny - Šalamúnove ostrovy). Neskôr španielské výpravy na juhozápad Tichého oceánu v roku 1595 a 1606 nepotvrdili jeho objavy. Geografovia pochybovali o existencií ostrovov až do neskorého 18. storočia, keď francúzski a anglickí moreplavci, ktorí Šalamúnove ostrovy presne zmapovali. Po osídlení Sydney Angličanmi v roku 1788, stúpol počet prevážajúcich lodí námornej a obchodnej dopravy, ktoré prechádzali vodami Šalamúnových ostrovov. |
|||
Do 19. storočia boli ostrovy využívané na prácu na plantážach (vlastníci Fidži a Queensland – Austrália). Medzi rokmi 1870 a 1910 bolo na ostrovy naverbovaných okolo 30 000 robotníkov. Kvôli ochrane vlastných záujmov si v roku 1886 Nemecko a Veľká Británia Šalamúnove ostrovy rozdelili. Ale v roku 1899 Nemecko odovzdalo severnú časť ostrovov Británií (okrem ostrovu Buka a Bougainville). Protektorár Šalamúnových ostrovov (Britská časť) bol deklarovaný v roku 1893 čiastočne odpovedal na týranie a zlé zaobchádzanie s robotníkmi a z časti upravovala vzťahy medzi ostrovanmi a európskymi osadníkmi, ale hlavne predišlo hrozbe obsadenia ostrovov Francúzmi. |
|||
Po vypuknutí II. Svetovej vojny v Pacifiku (r. 1942) začali japonci okupovať protektorát, ale ich postupu ďalej južným smerom zabránili ozbrojené sily USA, ktoré vtrhlo na územie 7. augusta 1942. Boj na Šalamúnových ostrovoch, dlhý 15 mesiacov bol jedným z najtrpkejších v Pacifiku, dlhá Bitka o Guadalcanal bola jednou z najkrutejších konfliktov vojny v Pacifiku. Napriek vojnovému ťaženiu amerických síl a ich spojencom bola silne podporovaná ostrovanmi. Neskôr po vojne, sa mesto Honiara vďaka blízkosti letiska, dostatku rovín (potrebných na pristávanie) a vojenských budov stalo hlavným mestom, čím nahradilo mesto Tulagi. |
|||
== Pevnina == |
|||
Celé ostrovy sú rozľahlé a členité, vystupujúce až do výšky 2 330m (Mount Popomanaseu, Guadalcanal). Ležia v dvojitom pásme, tiahnucom sa zo severovýchodu na juhozápad. Južnejšia časť zahŕňa ostrovy Vella Lavella, New Georgia Islands, Savo a Guadalcanal. Severnejšiia Choiseul, Santa Isabel a Malaita. Pásma sa zbiehajú v San Cristobal. Ostrovy Santa Cruz tvorí skupina malých ostrovčekov situovaných vo vzdialenosti 555 km západne od ostrova Guadalcanal. Najrozľahleší ostrov v skupine je Nendo. Geologicky, Šalamúnove ostrovy sú časťou sopečného oblúku siahajúceho od New Ireland po Vanuatu. |
|||
== Podnebie == |
|||
Podnebie je tropické, oceánske. Horúce a vlhké, odľahčené studeným vetrom a výdatnými celoročnými zrážkami. Teploty málokedy prevyšujú 32°C, a ročne padne v priemere 3000 – 3500 mm zrážok. Husto zalesnený, hornatý terén, je charakteristický, aj keď sú tu rozsiahle roviny. Len tie na severnej časti Guadalcanalu, boli rozvinuté kvôli rozsiahlemu poľnoshospodárstvu. |
|||
== Obyvateľstvo == |
|||
Väčšinu obyvateľstva tvoria Melanézania. Polynézania, ktorí tvoria malú komunitu, žijú prevažne na odľahlejších koralových ostrovoch. Hlavne: Ontong Java atol, Bellona, Rennell Islands, Stewart islands (Sikaina), Tikopia a Anuta. Tiež tu žije malý počet číňanov, Európanov. Takmer všetci obyvatelia sú kresťania, väčšina sú protestanti (hlavne anglikáni), menej obyvateľov sú rímsko-katolíci a členovia iných cirkví. Hovoria viac ako 60 jazykmi a nárečiami. Oficiálny jazyk je angličtina, ale Pijin (Melanézky Pidgin), je jazyk ktorý je veľmi používaný a zrozumiteľný. Najviac obyvateľov žije v malých poľnohospodárskych dedinách. Zdroj obživy je hlavne záhradníctvo, chov ošípaných, rybolov. |
|||
== Referencie == |
|||
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/553556/Solomon-Islands |
|||
http://www.mzv.sk/ |
|||
Verzia z 12:50, 19. apríl 2013
| Šalamúnove ostrovy | |||
| |||
| Národné motto: "To Lead is to Serve" | |||
| Štátna hymna: God Save Our Solomon Islands Kráľovská hymna: God Save the Queen | |||
 | |||
| Miestny názov | |||
| • dlhý | Solomon Islands | ||
| • krátky | |||
| Hlavné mesto | Honiara 9°28′ .š. 159°49′ .d. | ||
| Najväčšie mesto | |||
| Úradné jazyky | angličtina
| ||
| Štátne zriadenie Kráľovná Generálny guvernér Predseda vlády |
konštitučná monarchia Alžbeta II. zastupovaná generálnym guvernérom Frankom Kabuiom Derek Sikua | ||
| Vznik | 7. júla 1978 (nezávislosť na Spojenom kráľovstve) | ||
| Rozloha • celková • voda (%) |
28 370 km² km² (3,2 %) | ||
| Počet obyvateľov • odhad (2012) • hustota (2012) |
553 935 (168.) 17/km² (189.) | ||
| Mena | dolár Šalamúnových ostrovov (SBD) | ||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+11) (UTC) | ||
| Internetová doména | .sb | ||
| Smerové telefónne číslo | +677 | ||
Súradnice: 9°28′00″J 159°49′00″V / 9,4666666666667°J 159,81666666667°V
Šalamúnove ostrovy sú štát v Austrálii a Oceánii. Krajina sa nachádza východne od Papuy-Novej Guinei a skladá sa z asi 1000 ostrovov tvoriacich rovnomenné súostrovie. Má rozlohu 28 370 km². Hlavným mestom je Honiara ležiaca na ostrove Guadalcanal. Na tomto ostrove sa počas 2. svetovej vojny odohrala rozhodujúca bitka medzi USA a Japonskom.[1] Krajina je členom Spoločenstva národov. Žije tu asi 550 000 obyvateľov, väčšina z nich sú Melanézania[2].
Referencie
- ↑ Kartografie Praha, Lexikón zemí světa. s. 207
- ↑ Anton Magula a kol., Lexikón štátov sveta. ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 266-267
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šalamúnove ostrovy (štát)
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Základné informácie
Svetadiel: Austrália a Oceánia Štátne zriadenie: parlamentná monarchia Oficiálny názov štátu: slovensky – Šalamúnove ostrovy Miestny názov: Solomon Islands Rozloha: 28 450 km2 Počet obyvateľov: 523 000 Hlavné mesto: Honiara Počet obyvateľov hlavného mesta: 53 800 Ďalšie dôležité mestá: Aola, Gizo, Yandina Hustota zaľudnenia: 18,1 obyv./km2 Úradný jazyk: angličtina Mena: dolár Administratívne územné členenie: 7 provincí a hlavné mesto Vznik štátu: 1. júla 1978 Hlava štátu: generálny guvernér Frank Kabui Predseda vlády: Danny Phillip Minister zahraničných vecí: Nollen Leni
História
Prvý Európan, ktorý sa dostal na ostrovy bol španielsky bádateľ Álvaro de Mendaňa de Neira v roku 1568. Následne, staré kresťanské povesti hovoria, že tu nenašiel len zlato ale zároveň aj objavil miesto kde biblický kráľ Šalamún získal zlato na jeho chrám v Jeruzaleme. Ostrovy teda získali meno Islas de Solomón (zo španielčiny - Šalamúnove ostrovy). Neskôr španielské výpravy na juhozápad Tichého oceánu v roku 1595 a 1606 nepotvrdili jeho objavy. Geografovia pochybovali o existencií ostrovov až do neskorého 18. storočia, keď francúzski a anglickí moreplavci, ktorí Šalamúnove ostrovy presne zmapovali. Po osídlení Sydney Angličanmi v roku 1788, stúpol počet prevážajúcich lodí námornej a obchodnej dopravy, ktoré prechádzali vodami Šalamúnových ostrovov.
Do 19. storočia boli ostrovy využívané na prácu na plantážach (vlastníci Fidži a Queensland – Austrália). Medzi rokmi 1870 a 1910 bolo na ostrovy naverbovaných okolo 30 000 robotníkov. Kvôli ochrane vlastných záujmov si v roku 1886 Nemecko a Veľká Británia Šalamúnove ostrovy rozdelili. Ale v roku 1899 Nemecko odovzdalo severnú časť ostrovov Británií (okrem ostrovu Buka a Bougainville). Protektorár Šalamúnových ostrovov (Britská časť) bol deklarovaný v roku 1893 čiastočne odpovedal na týranie a zlé zaobchádzanie s robotníkmi a z časti upravovala vzťahy medzi ostrovanmi a európskymi osadníkmi, ale hlavne predišlo hrozbe obsadenia ostrovov Francúzmi.
Po vypuknutí II. Svetovej vojny v Pacifiku (r. 1942) začali japonci okupovať protektorát, ale ich postupu ďalej južným smerom zabránili ozbrojené sily USA, ktoré vtrhlo na územie 7. augusta 1942. Boj na Šalamúnových ostrovoch, dlhý 15 mesiacov bol jedným z najtrpkejších v Pacifiku, dlhá Bitka o Guadalcanal bola jednou z najkrutejších konfliktov vojny v Pacifiku. Napriek vojnovému ťaženiu amerických síl a ich spojencom bola silne podporovaná ostrovanmi. Neskôr po vojne, sa mesto Honiara vďaka blízkosti letiska, dostatku rovín (potrebných na pristávanie) a vojenských budov stalo hlavným mestom, čím nahradilo mesto Tulagi.
Pevnina
Celé ostrovy sú rozľahlé a členité, vystupujúce až do výšky 2 330m (Mount Popomanaseu, Guadalcanal). Ležia v dvojitom pásme, tiahnucom sa zo severovýchodu na juhozápad. Južnejšia časť zahŕňa ostrovy Vella Lavella, New Georgia Islands, Savo a Guadalcanal. Severnejšiia Choiseul, Santa Isabel a Malaita. Pásma sa zbiehajú v San Cristobal. Ostrovy Santa Cruz tvorí skupina malých ostrovčekov situovaných vo vzdialenosti 555 km západne od ostrova Guadalcanal. Najrozľahleší ostrov v skupine je Nendo. Geologicky, Šalamúnove ostrovy sú časťou sopečného oblúku siahajúceho od New Ireland po Vanuatu.
Podnebie
Podnebie je tropické, oceánske. Horúce a vlhké, odľahčené studeným vetrom a výdatnými celoročnými zrážkami. Teploty málokedy prevyšujú 32°C, a ročne padne v priemere 3000 – 3500 mm zrážok. Husto zalesnený, hornatý terén, je charakteristický, aj keď sú tu rozsiahle roviny. Len tie na severnej časti Guadalcanalu, boli rozvinuté kvôli rozsiahlemu poľnoshospodárstvu.
Obyvateľstvo
Väčšinu obyvateľstva tvoria Melanézania. Polynézania, ktorí tvoria malú komunitu, žijú prevažne na odľahlejších koralových ostrovoch. Hlavne: Ontong Java atol, Bellona, Rennell Islands, Stewart islands (Sikaina), Tikopia a Anuta. Tiež tu žije malý počet číňanov, Európanov. Takmer všetci obyvatelia sú kresťania, väčšina sú protestanti (hlavne anglikáni), menej obyvateľov sú rímsko-katolíci a členovia iných cirkví. Hovoria viac ako 60 jazykmi a nárečiami. Oficiálny jazyk je angličtina, ale Pijin (Melanézky Pidgin), je jazyk ktorý je veľmi používaný a zrozumiteľný. Najviac obyvateľov žije v malých poľnohospodárskych dedinách. Zdroj obživy je hlavne záhradníctvo, chov ošípaných, rybolov.
Referencie
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/553556/Solomon-Islands http://www.mzv.sk/