Basic Input Output System: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 05:59, 25. apríl 2013

Basic Input Output System (doslova základný vstupno-výstupný systém), skrátene BIOS, je základný program osobného počítača slúžiaci na komunikáciu hardvéru s operačným systémom počítača. Obvykle je umiestnený v pamäti na základnej doske a je mu predané riadenie po štarte počítača. Po inicializácií systému potom BIOS načíta operačný systém a predá mu riadenie. V moderných operačných systémoch nie sú už služby BIOS-u tvoriace jeho rozhranie používané, alebo je ich využitie obmedzené na niektoré činnosti alebo fázy behu operačného systému (detekcia a počiatočná konfigurácia zariadení atd.). V systéme rozoznávame BIOS základnej dosky a BIOS rozširujúcich kariet (napr. VGA). V starších systémoch bol BIOS uložený na základnej doske a o

BIOS ako firmware

BIOS je niekedy nazývaný ako firmware, pretože je základnou časťou systému hardware. V minulosti býval BIOS umiestňovaný na pamäti typu ROM, ktoré nemohli byť menené. S rastom komplexnosti a potrebou aktualizácií, začali sa používať pamäti typu EEPROM alebo typu Flash, čo znamená, že je možné ho prepísať novšou verziou, ak je k dispozícii. Moderné základné dosky niekedy obsahujú dva čipy BIOSu, kde jeden je záložný, pre prípad, že operácia prepisovania BIOS-u zlyhá alebo v prípade, že sa použije nekompatibilný BIOS. Väčšina BIOS-ov má tiež tzv. „boot blok“, čo je časť ROM ktorá sa spúšťa prvá a nie je aktualizovateľná. Tento je určený na kontrolu častí BIOSu pred tým, než sa im predá riadenie. V prípade, že je BIOS poškodený, sa tento kód typicky pokúsi naštartovať počítač z diskety, aby používateľ mohol previesť aktualizáciu BIOSu znovu.

Zabezpečované služby

nastavenie procesora (typ, FSB, deliče, napájacie napätie)
nastavenie operačnej pamäte (typ, frekvencia, napájanie, časovania)
nastavenie cache
pridelenie IRQ a DMA (pridelenie, vyhradenie)
nastavenie grafickej karty (VGA BIOS, podporuje len základný VGA režim)
nastavenie radičov IDE, SATA, MAXTOR
nastavenie IDE a SATA periférií - optická mechanika, pevný disk (typ, veľkosť, časovanie atď.)
nastavenie FDD (malá mechanika, typ, druh)
detekcia rozširujúcich kariet (zvuková, sieťová karta, modem, TV karta)
služby obsluhy klávesnice a myši (cez štandardné porty a USB)
detekcia a riadenie portov (COM, LPT, PS/2, USB - typ a parametrizácia)
čas a dátum
bootovacie postupnosti
hardware monitor (sledovanie napätí a teplôt v systéme)
power management (šetrenie energiou, wake up, ovládanie APM)
prístupové heslá do systému

Pozri aj

Bootovanie

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Obrázok:Bios data flow.jpg|right|300px|Datové toky]]
 '''Basic Input Output System''' (doslova ''základný vstupno-výstupný systém''), skrátene '''BIOS''', je základný program osobného [[počítač]]a slúžiaci na komunikáciu hardvéru s [[operačný systém|operačným systémom]] počítača. Obvykle je umiestnený v pamäti na [[Matičná doska|základnej doske]] a je mu predané riadenie po štarte počítača. Po inicializácií systému potom BIOS načíta [[operačný systém]] a predá mu riadenie.
-V moderných operačných systémoch nie sú už služby BIOS-u tvoriace jeho rozhranie používané, alebo je ich využitie obmedzené na niektoré činnosti alebo fázy behu [[operačný systém|operačného systému]] (detekcia a počiatočná konfigurácia zariadení atd.). V systéme rozoznávame BIOS základnej dosky a BIOS [[rozširujúca karta|rozširujúcich kariet]] (napr. [[grafická karta|VGA]]). V starších systémoch bol BIOS uložený na [[matičná doska|základnej doske]] a obsahoval ovládače pre základné súčasti systému ako [[klávesnica]], [[disketová mechanika]], [[pevný disk]] atď. Postupom času sa začalo používať viac zariadení a BIOS musel byť uložený aj na pevnom disku (ovládače potrebné pre štart systému - LPT, [[myš (počítač)|myš]], CD mechanika, [[zvuková karta]] atď.). Ovládače, ktoré musia byť spúšťané hneď pri štarte majú vlastný BIOS. Preto BIOS základnej dosky pri štarte hľadá BIOS-y periférií v rozširujúcich slotoch. Zariadenia, ktoré majú svoj BIOS: Grafické karty, SCSI radiče, [[sieťová karta|sieťové karty]], doplnkové radiče, ktoré nepodporuje BIOS základnej dosky, zariadenia používajúce neštandardné [[IRQ]], [[DMA]] a pamäťové adresy atď.)
+V moderných operačných systémoch nie sú už služby BIOS-u tvoriace jeho rozhranie používané, alebo je ich využitie obmedzené na niektoré činnosti alebo fázy behu [[operačný systém|operačného systému]] (detekcia a počiatočná konfigurácia zariadení atd.). V systéme rozoznávame BIOS základnej dosky a BIOS [[rozširujúca karta|rozširujúcich kariet]] (napr. [[grafická karta|VGA]]). V starších systémoch bol BIOS uložený na [[matičná doska|základnej doske]] a o
-== Funkcie BIOS-u ==
-* '''POST''' - Power-On Self Test - základný test systému, a pripojených komponentov.
-* '''SETUP''' - konfigurácia a parametrizácia systému (užívateľsky nastavovateľná časť BIOSU)
-* '''Bootstrap Loader''' - hľadajúci master boot sektor na bootovacej mechanike (médiu), ak ho nájde odovzdá mu riadenie.
-[[Obrázok:Phoenix bios.jpg|left|thumb|ROM s BIOSom]]
 == BIOS ako firmware ==
 BIOS je niekedy nazývaný ako [[firmware]], pretože je základnou časťou systému hardware. V minulosti býval BIOS umiestňovaný na pamäti typu [[ROM]], ktoré nemohli byť menené. S rastom komplexnosti a potrebou aktualizácií, začali sa používať pamäti typu [[EEPROM]] alebo typu [[Flash]], čo znamená, že je možné ho prepísať novšou verziou, ak je k dispozícii. Moderné [[základná doska|základné dosky]] niekedy obsahujú dva čipy BIOSu, kde jeden je záložný, pre prípad, že operácia prepisovania BIOS-u zlyhá alebo v prípade, že sa použije nekompatibilný BIOS. Väčšina BIOS-ov má tiež tzv. „boot blok“, čo je časť ROM ktorá sa spúšťa prvá a nie je aktualizovateľná. Tento je určený na kontrolu častí BIOSu pred tým, než sa im predá riadenie. V prípade, že je BIOS poškodený, sa tento kód typicky pokúsi naštartovať počítač z [[disketa|diskety]], aby používateľ mohol previesť aktualizáciu BIOSu znovu.