Dúha: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Optika; pridaná Kategória:Optické javy pomocou použitia HotCat |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Dúha''' je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený [[disperzia|disperziou]] slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a [[Slnko|Slnka]], ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, [[svetlo]] sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.<ref name="čeman">{{Citácia knihy |
'''Dúha''' je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený [[disperzia|disperziou]] slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a [[Slnko|Slnka]], ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, [[svetlo]] sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.<ref name="čeman">{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = Čerman |
||
| meno = Róbert |
| meno = Róbert |
||
| odkaz na autora = |
| odkaz na autora = |
||
Verzia z 08:10, 5. máj 2013
Dúha je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a Slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.[1] Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vo vnútri kvapky, spektrum samo prechádza a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.
Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavo modrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.[1]
Referencie
- ↑ a b ČERMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
Iné projekty
|
Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |