Staroruské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami
d →Zdroj: interwiki |
d typo, replaced: - → – (5), regulérn → regulárn |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Staroruské kniežatstvá''' sú kniežatstvá, ktoré existovali na území [[Ruská federácia|Ruska]] po rozpade [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v období feudálnej rozdrobenosti v [[12. storočie|12.]] |
'''Staroruské kniežatstvá''' sú kniežatstvá, ktoré existovali na území [[Ruská federácia|Ruska]] po rozpade [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v období feudálnej rozdrobenosti v [[12. storočie|12.]] – [[15. storočie|15. storočí]]. |
||
{| class="wikitable" |
{| class="wikitable" |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
Po tom ako sa v [[11. storočie|11. storočí]] objavili zvláštne praktiky kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktoré rozdeľovali územia svojim synom a príbuzným sa v druhej štvrtine [[12. storočie|12. storočia]] [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] fakticky rozpadol. |
Po tom ako sa v [[11. storočie|11. storočí]] objavili zvláštne praktiky kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktoré rozdeľovali územia svojim synom a príbuzným sa v druhej štvrtine [[12. storočie|12. storočia]] [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] fakticky rozpadol. |
||
Jednou z hlavných príčin bolo to, že kniežatá sa snažili získať si ekonomickú a politickú nezávislosť na [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a zároveň chceli mať plnú kontrolu nad svojím územím. Vo všetkých oblastiach okrem [[Novgorodská republika|Novgorodskej republiky]], v ktorej malo kniežatstvo vojenský charakter, sa panovníkmi stali kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Mali vysoké štátne, zakonodárne a súdnické funkcie. Opierali sa o vládny aparát, ktorého členmi boli ľudia z osobitej služobnej vrstvy. Za svoje služby kniežaťu dostávali časť peňazí z rozpočtu kniežatstva a tiež z dobývania nových území. Šľachta sa prakticky stala vazalom kniežaťa. Spolu s miestnym duchovenstvom vytvorila štátny orgán |
Jednou z hlavných príčin bolo to, že kniežatá sa snažili získať si ekonomickú a politickú nezávislosť na [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a zároveň chceli mať plnú kontrolu nad svojím územím. Vo všetkých oblastiach okrem [[Novgorodská republika|Novgorodskej republiky]], v ktorej malo kniežatstvo vojenský charakter, sa panovníkmi stali kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Mali vysoké štátne, zakonodárne a súdnické funkcie. Opierali sa o vládny aparát, ktorého členmi boli ľudia z osobitej služobnej vrstvy. Za svoje služby kniežaťu dostávali časť peňazí z rozpočtu kniežatstva a tiež z dobývania nových území. Šľachta sa prakticky stala vazalom kniežaťa. Spolu s miestnym duchovenstvom vytvorila štátny orgán – šľachtickú dumu ([[ruština|po rusky]]: ''Боярская дума''). |
||
Knieža bolo najvyšším vlastníkom celej pôdy v kniežatstve. Časť z nej patrila jemu, a to na základe osobného práva moci (tzv. domen). Pre cirkev a šľachtu sa panovník stal vládcom na území, ktoré im dal do prenájmu. |
Knieža bolo najvyšším vlastníkom celej pôdy v kniežatstve. Časť z nej patrila jemu, a to na základe osobného práva moci (tzv. domen). Pre cirkev a šľachtu sa panovník stal vládcom na území, ktoré im dal do prenájmu. |
||
Sociálno-politická štruktúra [[Ruská federácia|Ruska]] v období rozdrobenosti štátov sa zakladala na zložitom systéme suverenity a podriadenia. Bola zakotvená v tzv. feudálnej hierarchii. Na vrchu tejto feudálnej hierarchie stálo knieža (do [[12. storočie|12. storočia]] knieža z kievského trónu, neskôr tento status dostali kniežatá [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|rostovsko-suzdaľského]] a [[galicko-volynské kniežatstvo|galicko-volynského kniežatstva]]). Pod ním stáli kniežatá veľkých kniežatstviev ([[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]], [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľského]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Galické kniežatstvo|Galického]], [[Riazanské kniežatstvo|Riazanského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]) a ešte nižšie boli panovníci jednotlivých kniežatstiev, ktoré boli vnútri každého kniežatstva. Na poslednom stupni tejto hierarchie boli netitulovaní ľudia |
Sociálno-politická štruktúra [[Ruská federácia|Ruska]] v období rozdrobenosti štátov sa zakladala na zložitom systéme suverenity a podriadenia. Bola zakotvená v tzv. feudálnej hierarchii. Na vrchu tejto feudálnej hierarchie stálo knieža (do [[12. storočie|12. storočia]] knieža z kievského trónu, neskôr tento status dostali kniežatá [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|rostovsko-suzdaľského]] a [[galicko-volynské kniežatstvo|galicko-volynského kniežatstva]]). Pod ním stáli kniežatá veľkých kniežatstviev ([[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]], [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľského]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Galické kniežatstvo|Galického]], [[Riazanské kniežatstvo|Riazanského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]) a ešte nižšie boli panovníci jednotlivých kniežatstiev, ktoré boli vnútri každého kniežatstva. Na poslednom stupni tejto hierarchie boli netitulovaní ľudia – šľachta a ich vazali. |
||
== Začiatok rozpadu kniežatstiev == |
== Začiatok rozpadu kniežatstiev == |
||
Od polovice 11. storočia sa začal proces rozpadu veľkých kniežatstiev. v [[12. storočie|12. storočí]] a v prvej polovici [[13. storočie |
Od polovice 11. storočia sa začal proces rozpadu veľkých kniežatstiev. v [[12. storočie|12. storočí]] a v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]] tento smer nadobudol všeobecnejší charakter. Okrem územia [[Novgorodská republika|Novgorodskej republiky]], ktorá si v priebehu celej svojej existencie zachovala politickú celistvosť sa rozpadli všetky ostatné kniežatstvá. |
||
V podmienkach feudálnej rozdrobenosti mali veľký význam tzv. celoruské a regionálne zjazdy kniežat, na ktorých sa riešili vnútropolitické (rozpory medzi kniežatami) a zahraničné (bitky s okolitými štátmi) otázky. Nestali sa však stálimi a |
V podmienkach feudálnej rozdrobenosti mali veľký význam tzv. celoruské a regionálne zjazdy kniežat, na ktorých sa riešili vnútropolitické (rozpory medzi kniežatami) a zahraničné (bitky s okolitými štátmi) otázky. Nestali sa však stálimi a regulárne činnými politickými inštitúciami, ktoré by mohli proces rozpadu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] spomaliť alebo celkom zastaviť. |
||
V období tatárskych vpádov bolo územie [[Ruská federácia|Ruska]] rozdelené na mnoho malých kniežatstiev, ktoré neboli schopné postaviť sa na odpor agresora. [[Tatári]] vyplienili juhozápadnú časť krajiny (územia [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjevského]], [[Černigovské kniežatstvo|Černigovského]], [[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]), ktoré v [[13. storočie|13.]] |
V období tatárskych vpádov bolo územie [[Ruská federácia|Ruska]] rozdelené na mnoho malých kniežatstiev, ktoré neboli schopné postaviť sa na odpor agresora. [[Tatári]] vyplienili juhozápadnú časť krajiny (územia [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjevského]], [[Černigovské kniežatstvo|Černigovského]], [[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]), ktoré v [[13. storočie|13.]] – [[14. storočie|14. storočí]] patrili [[Litva|Litve]] a tiež [[Galické kniežatstvo|Galického kniežatstva]] patriace [[Poľsko|Poľsku]]. Iba [[Vladimírske kniežatstvo|Vladimírske]] a [[Riazanské kniežatstvo]] s [[Novgorodská republika|Novgorodskou republikou]] si udržali v tomto období samostatnosť. |
||
Práve tieto územia sa v [[14. storočie|14.]] |
Práve tieto územia sa v [[14. storočie|14.]] – [[16. storočie|16. storočí]] stali základom pre vznik územia jednotného [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)|Moskovského štátu]]. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 12:27, 12. máj 2013
Staroruské kniežatstvá sú kniežatstvá, ktoré existovali na území Ruska po rozpade Kyjevskej Rusi v období feudálnej rozdrobenosti v 12. – 15. storočí.
Príčiny rozpadu Kyjevskej Rusi
Po tom ako sa v 11. storočí objavili zvláštne praktiky kniežat Kyjevskej Rusi, ktoré rozdeľovali územia svojim synom a príbuzným sa v druhej štvrtine 12. storočia Staroruský štát fakticky rozpadol.
Jednou z hlavných príčin bolo to, že kniežatá sa snažili získať si ekonomickú a politickú nezávislosť na Kyjevskej Rusi a zároveň chceli mať plnú kontrolu nad svojím územím. Vo všetkých oblastiach okrem Novgorodskej republiky, v ktorej malo kniežatstvo vojenský charakter, sa panovníkmi stali kniežatá z rodu Rurikovcov. Mali vysoké štátne, zakonodárne a súdnické funkcie. Opierali sa o vládny aparát, ktorého členmi boli ľudia z osobitej služobnej vrstvy. Za svoje služby kniežaťu dostávali časť peňazí z rozpočtu kniežatstva a tiež z dobývania nových území. Šľachta sa prakticky stala vazalom kniežaťa. Spolu s miestnym duchovenstvom vytvorila štátny orgán – šľachtickú dumu (po rusky: Боярская дума).
Knieža bolo najvyšším vlastníkom celej pôdy v kniežatstve. Časť z nej patrila jemu, a to na základe osobného práva moci (tzv. domen). Pre cirkev a šľachtu sa panovník stal vládcom na území, ktoré im dal do prenájmu.
Sociálno-politická štruktúra Ruska v období rozdrobenosti štátov sa zakladala na zložitom systéme suverenity a podriadenia. Bola zakotvená v tzv. feudálnej hierarchii. Na vrchu tejto feudálnej hierarchie stálo knieža (do 12. storočia knieža z kievského trónu, neskôr tento status dostali kniežatá rostovsko-suzdaľského a galicko-volynského kniežatstva). Pod ním stáli kniežatá veľkých kniežatstviev (Pereslavského, Pinského, Polackého, Rostovsko-suzdaľského, Vladimírsko-volynského, Galického, Riazanského a Smolenského kniežatstva) a ešte nižšie boli panovníci jednotlivých kniežatstiev, ktoré boli vnútri každého kniežatstva. Na poslednom stupni tejto hierarchie boli netitulovaní ľudia – šľachta a ich vazali.
Začiatok rozpadu kniežatstiev
Od polovice 11. storočia sa začal proces rozpadu veľkých kniežatstiev. v 12. storočí a v prvej polovici 13. storočia tento smer nadobudol všeobecnejší charakter. Okrem územia Novgorodskej republiky, ktorá si v priebehu celej svojej existencie zachovala politickú celistvosť sa rozpadli všetky ostatné kniežatstvá.
V podmienkach feudálnej rozdrobenosti mali veľký význam tzv. celoruské a regionálne zjazdy kniežat, na ktorých sa riešili vnútropolitické (rozpory medzi kniežatami) a zahraničné (bitky s okolitými štátmi) otázky. Nestali sa však stálimi a regulárne činnými politickými inštitúciami, ktoré by mohli proces rozpadu Kyjevskej Rusi spomaliť alebo celkom zastaviť.
V období tatárskych vpádov bolo územie Ruska rozdelené na mnoho malých kniežatstiev, ktoré neboli schopné postaviť sa na odpor agresora. Tatári vyplienili juhozápadnú časť krajiny (územia Pinského, Polackého, Vladimírsko-volynského, Kyjevského, Černigovského, Pereslavského a Smolenského kniežatstva), ktoré v 13. – 14. storočí patrili Litve a tiež Galického kniežatstva patriace Poľsku. Iba Vladimírske a Riazanské kniežatstvo s Novgorodskou republikou si udržali v tomto období samostatnosť.
Práve tieto územia sa v 14. – 16. storočí stali základom pre vznik územia jednotného Moskovského štátu.
Pozri aj
- Mapa Staroruských kniežatstiev po rozpade Kyjevskej Rusi
- Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo
- Kyjevské kniežatstvo
- Polacké kniežatstvo
- Černigovské kniežatstvo
- Tmutarkanské kniežatstvo
- Pinské kniežatstvo
- Smolenské kniežatstvo
- Pereslavské kniežatstvo
- Vladimírsko-volynské kniežatstvo
- Novgorodská republika
Mapy
- Kniežatstvá severovýchodného územia Rusi v roku 1236
- Severovýchodné územia Rusi v 70. rokoch 13. storočia
- Vpády Tatárov na územia severovýchodnej Rusi
- Kniežatstvá severovýchodnej Rusi v poloviči 14. storočia
- Kniežatstvá severovýchodnej Rusi v roku 1389
Zdroj
- Staroruské kniežatstvá 10. - 13. storočia, Moskva, 1975.
- Rapov O. M. : Kniežatstvá na Rusi v 10. storočí a v polovici 13. storočia, Moskva, 1977.