Přeskočit na obsah

Viditeľné svetlo: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 269 bajtov ,  pred 9 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
'''Viditeľné svetlo''' (iné názvy: '''svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie'''; ako časť elektromagnetického spektra aj: '''viditeľné spektrum, svetelné spektrum'''; ako vlnenie aj: '''svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie'''; pozri aj [[optické žiarenie]]) je [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré je vďaka svojej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľné ľudským [[oko]]m, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva [[videnie]].
 
==Základné vlastnosti ==
Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti [[vlnenie|vlnenia]], ako aj vlastnosti [[častica (fyzika)|častice]].
 
Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:
Tak ako elektromagnetické vlnenie vôbec, má aj viditeľné svetlo nasledujúce základné vlastnosti: [[Svietivosť (fyzika)|svietivosť]] ([[amplitúda]]), [[farba (fyzika)|farba]] ([[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]) a [[polarizácia]] (uhol vlnenia).
 
== Viditeľné svetlo ==
Viditeľné svetlo je časť [[elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]] s [[frekvencia (fyzika)|frekvenciou]] 7,5×10<sup>14</sup>&nbsp;Hz ([[hertz (jednotka)|hertz]]) až 3,8×10<sup>14</sup>&nbsp;Hz, kde rýchlosť (''c''), frekvencia (''f'' alebo ''ν''), a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah:
 
:<math> c = f \lambda\;\!</math>
 
pričom c je [[rýchlosť svetla]] vo vákuu.
a [[rýchlosť svetla]] vo vákuu ''c<sub>0</sub>'' je konštanta. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu, je teda 380&nbsp;nm (fialová zložka) až 780&nbsp;nm (červená zložka).
 
Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie.
 
Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo [[Slnko|Slnka]] dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.
 
O rýchlosti svetla pozri článok [[rýchlosť svetla]].
== Rýchlosť svetla ==
{{hlavný článok|Rýchlosť svetla}}
 
== Rozsah viditeľného svetla ==
Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. Prvé presné meranie vykonal Dán [[Ole Rømer]] v roku [[1676]]. Pozoroval pohyb [[planéta|planéty]] [[Jupiter (planéta)|Jupiter]] a jeho [[mesiac (družica)|mesiaca]] [[Io]] [[teleskop]]om a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227&nbsp;000&nbsp;km/s.
Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo [[Slnko|Slnka]] dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.
 
PresnejšiePresné povedanéhranice tentorozsahu rozsahviditeľného jesvetla viditeľnýmnemožne svetlompresne prestanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). NiektoréOkrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie.
Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal [[Hippolyte Fizeau]] v roku [[1849]]. Fizeau poslal zväzok svetla na [[zrkadlo]] vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313&nbsp;000&nbsp;km/s.
 
Presné merania určili rýchlosť svetla na 299&nbsp;792&nbsp;458&nbsp;m/s.
Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa.
 
== Lom svetla ==
131 809

úprav