Viditeľné svetlo

Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum; ako vlnenie aj: svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva videnie.

Základné vlastnosti

Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti vlnenia, ako aj vlastnosti častice.

Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:

$c=f\lambda \;\!$

pričom c je rýchlosť svetla vo vákuu.

O rýchlosti svetla pozri článok rýchlosť svetla.

Rozsah viditeľného svetla

Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.

Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožno presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.

Lom svetla

V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho absolútny index lomu.

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika

Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).

Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla

Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:

• jas
• osvetlenie (jednotka: lux)
• svetelný tok (jednotka SI: lúmen)
• svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo opisujú aj:

• amplitúda,
• farba (alebo frekvencia), a
• polarizácia.

Zdroje svetla

• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa)
  • žiarenie žiarovky
  • slnečné svetlo
  • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň)
• atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne)
  • laser a maser (stimulovaná emisia)
  • LED
  • plynové výbojky
• urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)
• chemiluminiscencia
• fluorescencia
• fosforencia
  • katódové žiarenie
• bioluminiscencia
• sonoluminiscencia
• triboluminiscencia
• radioaktivný rozpad
• anihilácia páru častica-antičastica

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikislovník

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Viditeľné svetlo
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viditeľné svetlo
• Wikislovník ponúka heslo svetlo