Mojmír I.: Rozdiel medzi revíziami

	Mojmír I.
Narodenie	?; Moravské kniežatstvo
Úmrtie	846; Veľká Morava
Odkazy
Commons	Mojmír I.
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:27, 20. máj 2013

Mojmír I. (? – 846) bol cca od 830 moravské, od roku 833 veľkomoravské knieža. Okolo roku 833 vyhnal nitrianske knieža Pribinu a spojením oboch kniežatstiev vznikol nový štátny útvar Veľká Morava.

S pôsobením Mojmíra I. je spojený významný úsek dejín Slovenska z 9. storočia.

Moravskému kniežaťu Mojmírovi náleží zásluha za zjednotenie moravsko-slovenských kmeňov vo vyšší útvar, opierajúci sa o Moravu a Dunaj a uznávajúci zvrchovanosť Franskej ríše, bez hlbšieho záujmu o to, čo sa práve dialo v západnom susedstve. Mojmíra možno pokladať za tvorcu druhej slovanskej ríše, ktorú byzantský cisár Konštantín Porfirogennetos, neskoršie nazval Veľkou Moravou. Táto ríša sa skladala z územia dnešného Slovenska (išlo zväčša o južné kraje, pod úpätím Západných Karpát) a z povodia Moravy.

Na rozhraní germánsko-slovanského sveta Mojmír obratne uskutočňoval svoje zjednocovateľské zámery. Dovolil, aby sa z nemeckého prostredia šírila kresťanská kultúra. (Kresťanské náboženstvo sa pravdepodobne u nižších vrstiev obyvateľstva, pre nedostatok slovensky hovoriacich kňazov, stretávalo s ťažkosťami, a preto aj s neúspechom.) Z fuldských letopisov o Mojmírovi vieme, že ho roku 846 nemecký kráľ Ľudovít II. Nemec zosadil, keď predtým mnohé poplatné slovanské kmene, medzi nimi najmä Česi (roku 845), boli pokorené a prinútené prijať kresťanstvo. Mojmír musel ustúpiť najskôr preto, že sa pokúsil oslobodiť svoje panstvo čo najviac od vplyvu Východofranskej ríše, ale aj preto, že niektoré kmene, podriadené jeho moci, neboli spokojné s jeho politikou. Ľudovítovi Nemcovi išlo pritom o to, aby východná časť jeho štátu bola stabilizovaná (pričom sa zdá, že to bola príčina Mojmírovej smrti), ktorého nahradil jeho synovec Rastislav v súvislosti s výpravou, ktorú roku 846 podnikol proti Moravanom a ktorá mala uskutočniť pokorenie nespokojných moravsko-slovenských kmeňov.

Zdroj

Dr. František Bokes, Dejiny Slovákov a Slovenska od najstarších čias až po prítomnosť (4. zväzok), SAV, Bratislava, Tlač: KÚS Turčiansky Sv. Martin, 1946

Vladárske tituly
Mojmír I. Mojmírovci
Predchodca Pribina	knieža 833 – 846	Nástupca Rastislav

@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
 Moravskému kniežaťu Mojmírovi náleží zásluha za zjednotenie moravsko-slovenských kmeňov vo vyšší útvar, opierajúci sa o [[Morava (región)|Moravu]] a [[Dunaj]] a uznávajúci zvrchovanosť [[Franská ríša|Franskej ríše]], bez hlbšieho záujmu o to, čo sa práve dialo v západnom susedstve. Mojmíra možno pokladať za tvorcu druhej slovanskej ríše, ktorú byzantský cisár [[Konštantín Porfirogennetos]], neskoršie nazval Veľkou Moravou. Táto ríša sa skladala z územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] (išlo zväčša o južné kraje, pod úpätím Západných Karpát) a z povodia Moravy.
-Na rozhraní germánsko-slovanského sveta Mojmír obratne uskutočňoval svoje zjednocovateľské zámery. Dovolil, aby sa z nemeckého prostredia šírila kresťanská kultúra. (Kresťanské náboženstvo sa pravdepodobne u nižších vrstiev obyvateľstva, pre nedostatok slovensky hovoriacich kňazov, stretávalo s ťažkosťami, a preto aj s neúspechom.) Z [[Fuldské letopisy|fuldských letopisov]] o Mojmírovi vieme, že ho roku [[846]] nemecký kráľ [[Ľudovít II. Nemec]] zosadil, keď predtým mnohé poplatné slovanské kmene, medzi nimi najmä [[Česi]] (roku [[845]]), boli pokorené a prinútené prijať kresťanstvo. Mojmír musel ustúpiť najskôr preto, že sa pokúsil oslobodiť svoje panstvo čo najviac od vplyvu [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], ale aj preto, že niektoré kmene, podriadené jeho moci, neboli spokojné s jeho politikou. Ľudovítovi Nemcovi išlo pritom o to, aby východná časť jeho štátu bola stabilizovaná (pričom sa zdá, že to bola príčina Mojmírovej smrti), ktorého nahradil jeho synovec [[Rastislav (knieža)|Rastislav]] v súvislosti s výpravou, ktorú roku [[846]] podnikol proti [[Moravania|Moravanom]] a ktorá mala uskutočniť pokorenie nespokojných moravsko-slovenských kmeňov.
+Na rozhraní germánsko-slovanského sveta Mojmír obratne uskutočňoval svoje zjednocovateľské zámery. Dovolil, aby sa z nemeckého prostredia šírila kresťanská kultúra. (Kresťanské náboženstvo sa pravdepodobne u nižších vrstiev obyvateľstva, pre nedostatok slovensky hovoriacich kňazov, stretávalo s ťažkosťami, a preto aj s neúspechom.) Z [[Fuldské letopisy|fuldských letopisov]] o Mojmírovi vieme, že ho roku [[846]] nemecký kráľ [[Ľudovít II. Nemec]] zosadil, keď predtým mnohé poplatné slovanské kmene, medzi nimi najmä [[Česi]] (roku [[845]]), boli pokorené a prinútené prijať kresťanstvo. Mojmír musel ustúpiť najskôr preto, že sa pokúsil oslobodiť svoje panstvo čo najviac od vplyvu [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], ale aj preto, že niektoré kmene, podriadené jeho moci, neboli spokojné s jeho politikou. Ľudovítovi Nemcovi išlo pritom o to, aby východná časť jeho štátu bola stabilizovaná (pričom sa zdá, že to bola príčina Mojmírovej smrti), ktorého nahradil jeho synovec [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] v súvislosti s výpravou, ktorú roku [[846]] podnikol proti [[Moravania|Moravanom]] a ktorá mala uskutočniť pokorenie nespokojných moravsko-slovenských kmeňov.
 == Zdroj ==
@@ Riadok 25: / Riadok 25: @@
 Do = [[846]] |
 Predchodca = [[Pribina]] |
-Nástupca = [[Rastislav (knieža)|Rastislav]] |
+Nástupca = [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] |
 }}