Pogrom: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 45 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q177716) |
d wikilinky fix |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia [[cár]]a [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených. |
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia [[cár]]a [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených. |
||
Nový cár [[Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (1917 - 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 - 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Vasilievič Petľura|Simona Petľuru]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]]. |
Nový cár [[Alexander III. (Rusko)|Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (1917 - 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 - 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Vasilievič Petľura|Simona Petľuru]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]]. |
||
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď došlo i k Rumunskému pogromu v [[Iaşi]], kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v [[Jedwabne|Jedwabnom]] v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946. |
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď došlo i k Rumunskému pogromu v [[Iaşi]], kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v [[Jedwabne|Jedwabnom]] v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946. |
||
Verzia z 09:49, 5. jún 2013
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pogrom (rus. погром - dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.
Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 - 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petľuru, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabnom v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.
Pogromy na Slovensku
Po druhej svetovej vojne vypukol 24. septembra 1945 v Topoľčanoch pogrom, pri ktorom bolo zranených 48 Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pogrom
