Alexandr Ivanovič Gercen: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky fix
Riadok 15: Riadok 15:
Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a [[Nemecko|nemeckej]] protestantky zo [[Stuttgart]]u, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala ''Herzchen'' (srdiečko) - jeho meno vzniklo z [[ruština|ruskej]] skomoleniny tohto oslovenia.{{Bez citácie}}
Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a [[Nemecko|nemeckej]] protestantky zo [[Stuttgart]]u, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala ''Herzchen'' (srdiečko) - jeho meno vzniklo z [[ruština|ruskej]] skomoleniny tohto oslovenia.{{Bez citácie}}


Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ [[Národníctvo|národníctva]]. Jeho filozofia vychádzala z [[Utopický socializmus|utopického socializmu]] ([[Henri de Saint-Simon]]), idejí [[Raznočinci|raznočincov]] (liberálna buržoázia) a [[Dekabrista|dekabristov]] v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis Kolokol (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti [[Feudalizmus|feudalizmu]], sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske [[meštianstvo]]. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.<ref>HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013</ref>
Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ [[Národníctvo|národníctva]]. Jeho filozofia vychádzala z [[Utopický socializmus|utopického socializmu]] ([[Henri de Saint-Simon]]), idejí [[Raznočinci|raznočincov]] (liberálna buržoázia) a [[Dekabrista|dekabristov]] v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis ''Kolokol'' (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti [[Feudalizmus|feudalizmu]], sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske [[meštianstvo]]. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.<ref>HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013</ref>


Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste [[Kirov (Kirovská oblasť)|Viatka]], neskôr vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] a od roku 1840 sa vrátil do [[Moskva|Moskvy]]. V roku [[1847]] emigroval do západnej Európy.
Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste [[Kirov (Kirovská oblasť)|Viatka]], neskôr vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] a od roku 1840 sa vrátil do [[Moskva|Moskvy]]. V roku [[1847]] emigroval do západnej Európy.

Verzia z 07:49, 14. jún 2013

Alexandr Ivanovič Gercen
ruský spisovateľ a filozof
ruský spisovateľ a filozof
Narodenie6. apríl 1812
Moskva, Rusko
Úmrtie21. január 1870 (57 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisAlexandr Ivanovič Gercen, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Alexandr Ivanovič Gercen
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Alexandr Ivanovič Gercen

Alexandr Ivanovič Gercen (rus. Алекса́ндр Ива́нович Ге́рцен; * 6. apríl 1812, Moskva, Rusko – † 21. január 1870, Paríž, Francúzsko) bol ruský filozof a spisovateľ, revolučný demokrat, zakladateľ národníctva.

Život a dielo

Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a nemeckej protestantky zo Stuttgartu, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala Herzchen (srdiečko) - jeho meno vzniklo z ruskej skomoleniny tohto oslovenia.[chýba zdroj]

Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ národníctva. Jeho filozofia vychádzala z utopického socializmu (Henri de Saint-Simon), idejí raznočincov (liberálna buržoázia) a dekabristov v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis Kolokol (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti feudalizmu, sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske meštianstvo. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.[1]

Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste Viatka, neskôr vo Vladimíre a od roku 1840 sa vrátil do Moskvy. V roku 1847 emigroval do západnej Európy.

V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica.

Tvorba

  • Listy o skúmaní prírody
  • Diletantizmus vo vede
  • Nové obdobie ruskej literatúry
  • Pamäti a dumy

Referencie

  1. HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013

Iné projekty

Externé odkazy