Alexandr Ivanovič Gercen: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky fix |
→Život a dielo: typografia |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a [[Nemecko|nemeckej]] protestantky zo [[Stuttgart]]u, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala ''Herzchen'' (srdiečko) - jeho meno vzniklo z [[ruština|ruskej]] skomoleniny tohto oslovenia.{{Bez citácie}} |
Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a [[Nemecko|nemeckej]] protestantky zo [[Stuttgart]]u, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala ''Herzchen'' (srdiečko) - jeho meno vzniklo z [[ruština|ruskej]] skomoleniny tohto oslovenia.{{Bez citácie}} |
||
Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ [[Národníctvo|národníctva]]. Jeho filozofia vychádzala z [[Utopický socializmus|utopického socializmu]] ([[Henri de Saint-Simon]]), idejí [[Raznočinci|raznočincov]] (liberálna buržoázia) a [[Dekabrista|dekabristov]] v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis Kolokol (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti [[Feudalizmus|feudalizmu]], sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske [[meštianstvo]]. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.<ref>HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013</ref> |
Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ [[Národníctvo|národníctva]]. Jeho filozofia vychádzala z [[Utopický socializmus|utopického socializmu]] ([[Henri de Saint-Simon]]), idejí [[Raznočinci|raznočincov]] (liberálna buržoázia) a [[Dekabrista|dekabristov]] v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis ''Kolokol'' (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti [[Feudalizmus|feudalizmu]], sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske [[meštianstvo]]. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.<ref>HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013</ref> |
||
Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste [[Kirov (Kirovská oblasť)|Viatka]], neskôr vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] a od roku 1840 sa vrátil do [[Moskva|Moskvy]]. V roku [[1847]] emigroval do západnej Európy. |
Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste [[Kirov (Kirovská oblasť)|Viatka]], neskôr vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]] a od roku 1840 sa vrátil do [[Moskva|Moskvy]]. V roku [[1847]] emigroval do západnej Európy. |
Verzia z 07:49, 14. jún 2013
Alexandr Ivanovič Gercen | |
ruský spisovateľ a filozof | |
Narodenie | 6. apríl 1812 Moskva, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 21. január 1870 (57 rokov) Paríž, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Alexandr Ivanovič Gercen (plné texty diel autora) |
Commons | Alexandr Ivanovič Gercen |
Alexandr Ivanovič Gercen (rus. Алекса́ндр Ива́нович Ге́рцен; * 6. apríl 1812, Moskva, Rusko – † 21. január 1870, Paríž, Francúzsko) bol ruský filozof a spisovateľ, revolučný demokrat, zakladateľ národníctva.
Život a dielo
Bol nemanželským dieťaťom bohatého ruského statkára Ivana Jakovleva a nemeckej protestantky zo Stuttgartu, (Henriette Wilhelmina Luisa Haagová) ktorá ho údajne v detstve oslovovala Herzchen (srdiečko) - jeho meno vzniklo z ruskej skomoleniny tohto oslovenia.[chýba zdroj]
Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ národníctva. Jeho filozofia vychádzala z utopického socializmu (Henri de Saint-Simon), idejí raznočincov (liberálna buržoázia) a dekabristov v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis Kolokol (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti feudalizmu, sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske meštianstvo. Gercen vytvoril pokus o vytvorenie ideálu socialistickej spoločnosti, istého druhu proto-komunitarizmu. Prácu považoval za modlitbu a boj.[1]
Od roku 1835 žil vo vyhnanstve v meste Viatka, neskôr vo Vladimíre a od roku 1840 sa vrátil do Moskvy. V roku 1847 emigroval do západnej Európy.
V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica.
Tvorba
- Listy o skúmaní prírody
- Diletantizmus vo vede
- Nové obdobie ruskej literatúry
- Pamäti a dumy
Referencie
- ↑ HAJKO, Dalimír. Prednáška dejín filozofie 19. storočia. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Apríl 2013
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alexandr Ivanovič Gercen
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Ivanovič Gercen
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Životopis v slovenčine